Šesťkrát hádaj

Príliš horká káva

Ponáhľala som sa na fyziku. Rýchlo a zbesilo. Tak, ako ešte nikdy.
,,Prosím, nech sú ešte v triede, nech sú ešte v triede," šepkala som si len tak pre seba aj keď som vedela, že to mám márne. Zvonček dávno odzvonil začiatok hodiny, chodba bola tichá, nikde ani živej duše. Len čo som počula prenikanie učiteľských hlasov spoza dverí ako trápia nás úbohých a snažia sa nám niečo natlačiť do hláv.
Vošla som do mojej triedy, ktorá, samozrejme, zívala prázdnotou. ,,Ja ho raz priškrtím. Chodím sem druhý deň a on mi urobí toto?" šepkala som si naďalej snažiac sa nedať najavo moje zúfalstvo. Slzy sa mi tisli do očí. Zložila som si batoh ku svojmu miestu v rade pri dverách. Jediné voľné bolo pri nejakej babe... April! Jasné, tak sa volala! Mala čierne vlasy zostrihané tak, aby jej zakrývali jedno oko a oči obtiahnuté čiernou ceruzkou. Takisto sa jej v pere ligotal piercing. No... Predošlý deň sa na mňa sprvoti zoširoka usmiala, avšak potom mi už nevenovala ani jeden pohľad, čo mi len vyhovovalo.
Schmatla som z tašky peračník s učebnicou a pobrala sa brázdiť chodby školy. Na môj vkus bola až príliš obrovská. Jasnačka, chodilo do nej stovky študentov, no ja som aj tak necítila potrebu každý deň kráčať po tak širokých priestoroch. Cítila som sa ako ryba v Tichom oceáne. Až na to, že škola vôbec nebola tichá.
Naveľa-naveľa, po prejdení dvoch poschodí som našla to, čo som hľadala. UČEBŇA FYZIKY. Pfuj. Nič príjemné.
,,Ehm... Dobré ráno. Veľmi sa ospravedlňujem, nevedela som..."
Profesorka mi však skočila do reči. ,,No, vy ste tá nová. Posaďte sa. Nadnes vám to ešte ospravedlním, ale nabudúce nech sa to neopakuje," prebodla ma nevraživým pohľadom. Fajn, prvé nepriateľstvo úspešne vyvinuté.
Pokývala som hlavou na súhlas a sadla si k April. Niečo si zamyslene čmárala do zošita, zdalo sa, že vôbec nevníma svet vôkol nej. Preto ma prekvapilo, keď sa odrazu ku mne otočila s malým úsmevom na tvári. ,,Stratila si sa?"
,,Uuhm... Nie... Vlastne... Som sa trochu zdržala pri skrinkách a už som vás nezastihla v triede..." Habkala som.
,,Hm... Ty asi nerada rozprávaš, však?" uchechtla sa.
A táto otázka ma úplne odrovnala. ,,Nie, len chápeš... E-ešte sa nepoznáme a..."
,,Tak to treba napraviť. Môžeš ísť dnes po škole čo ja viem, na kávu? Mám hodinu čas."
Sprvu som chcela odmietnuť, no potom... April mi neprišla vôbec zlá. Obyčajná baba, ktorá má svoj štýl.
,,Okej," s úsmevom som pokývala hlavou a radšej sa venovala nejakým výpočtom od bohviekoho, pretože profesorka už opäť vražedne pozerala našim smerom. A myslím, že pohnevať si ju už úplne by bol môj posledný krok v živote, ktorý by som spravila.

,,Milujem vôňu kávy!" April sa zhlboka nadýchla výparov unikajúcich zo šálky, kým ja som si pomyslela to isté. Káva! Ach, ako to krásne znie! A ešte lepšie chutí! Žiadne moje ráno sa bez kávy nezaobišlo. Inak by som nemohla správne fungovať. Zaspala by som hneď na prvej hodine.
A tak som aj teraz sedela oproti mojej novej spolusediacej v útulnej malej kaviarničke ladenej do hneda, s obrazmi vyvešanými na stenách. Pôsobila naozaj dobrým dojmom.
,,Čochvíľa sa tu nahrnie toľko ľudí, že to tu bude praskať vo švíkoch. Takmer každý deň po škole sa tu zhrnie banda študentov... Žiaľ, aj tie fifleny," prevrátila očami, keď sa otvorili dvere a dnu napochodovali asi dve baby zmaľované tak, že keby ich niekto namočil do kyseliny, tak mejkap by plával na povrchu aj s umelými riasami.
,,Také sú všade," pokrčila som plecami. Viac ma zaujali tie čudné šálky vymaľované sýtymi farbami, obzvláštnené divnými ornamentmi v okolí uška a okraja.
,,Čo, si nikdy nevidela šálku?" zaksichtila sa April a dopriala si poriadny dúšok kávy.
,,Ale nie, len... Sú naozaj zvláštne. Také... Vieš, človeku hneď všetko lepšie chutí, pokiaľ pije z niečoho pekného," zasmiala som sa.
April sa zatvárila, že hlboko premýšľa. ,,Hm... Vlastne máš celkom pravdu. Lenže záleží aj od toho, v akej spoločnosti piješ svoj obľúbený nápoj. A tá ti ho vie občas pekne znechutiť," zadívala sa kamsi za mňa. Zvedavo som sa otočila tým smerom. Moja domnienka, že má na mysli tie dve sa sakramentsky mýlila.
Asi o dva stoly ďalej sa práve usádzala skupina báb a chalanov. Nikoho z nich som nepoznala.
,,Niekto zo školy?" mierne som kývla hlavou na miesto, odkiaľ sa ozýval hlasný smiech. Zrejme sa niekomu podarilo povedať skvelý vtip.
,,Hej. To sú... Ja neviem, moc ich nemusím. Necháp ma zle, v podstate mi nič neurobili..."
,,Jasné, chápem." Mávla som nad tým rukou. Každému predsa občas niekto nesadne. V niečom sa nezhodnú alebo sa až príliš zhodnú... Alebo si to niekto robí sám.
Spokojne som si priložila šálku k ústam s úmyslom odpiť si zo slabohnedej tekutiny, keď sa celou kaviarňou ozvalo: ,,No ja neverím! Gabriel, prišiel si! Už sme si mysleli, že nás necháš v štichu!"
Pod kožu sa mi pomaly zarývali slová toho chalana, až ma zamrazilo. Káva mi náhle zhorkla, už nemala takú nasladlú chuť. Premáhalo ma pokušenie otočiť sa a pozrieť, či je to naozaj TEN Gabriel.
Teda, niežeby som ho nenávidela alebo čo, ale... Kvôli nemu som hneď v prvú hodinu prišla neskoro na fyziku! A tušila som, že tá profesorka mi to dá ešte do konca roka riadne vyžrať. A okrem toho... Obvinil ma, že neviem čítať! Zahanbil ma hneď v prvý deň!
,,Zdržím sa len chvíľu. Musím si ísť niečo vybaviť..."
No doriti! Ten hlas. Spoznala by som ho snáď všade!
,,Heej? S Victoriou, čo?" Opäť sa ozval zborový smiech.
Na to už nič neodpovedal. Mala som chuť sa prefackať.
,,Si v pohode?" Zamávala mi rukou pred nosom April. Skoro som zabudla, že som tu s ňou.
,,Hej..." Odkašľala som si nervózne. ,,Len som sa zamyslela."
Roztrasenou rukou som sa načiahla po mobil, aby som zistila, koľko je hodín. Nedopatrením som však lakťom zhodila na zem balíček vreckoviek. Jeho zašuchotanie pri páde na zem mi prišlo akoby spadla bomba, hneď vedľa mňa. Nadobudla som pocit, že to každý počul, aj keď bolo nad Slnko jasné, že si to nikto nevšimol. Každý sa venoval debateniu s kamarátom, len ja som nebola vo svojej koži. Pri zdvíhaní vreckoviek mi zrak samovoľne padol na stôl za nami. Všetci sa určite výborne zabávali, bolo to počuť na celú kaviareň... Zatiaľ čo sa moje oči stretli s tými tmavohnedými.

Ďalšia časť na svete ! 😊 Snáď sa vám páčila 😊 Poteší ma vote, koment či zdieľanie 😊

nez_116