Šesťkrát hádaj

Kto z koho

,,Ameeliaaa! Sme domaa! Prečo si nechávaš batoh len tak pohodený na zemi? Zašpiní sa ti," začula som mamu horekovať už vo dverách.
Potajomky som prevrátila očami a nakráčala si to do chodby.
,,Preboha, to čo v ňom máš?" zafunel ocko, keď sa ho pokúsil zdvihnúť.
,,Učebnice... Viem, nič príjemné," mykla som plecom. Horko-ťažko som si aj s jeho pomocou vyložila batoh na plece a šla si ho odložiť do izby. Celkom fuška, prekračovať všetky krabice a potom vyjsť po schodoch. Asi som vypotila všetky tie čipsy aj s Coca colou.
,,Ako bolo v škole?" spýtala sa ma mama vo chvíli, keď som sa usadila na jednu zo štyroch kuchynských stoličiek.
,,Celkom fajn... Všetko som zvládla. Dokonca aj ľudia v triede sa zdajú byť milí," usmiala som sa na ňu, snažiac sa vypustiť všetky trapasy z hlavy. A najmä... Gabriela.
,,A tak si sa bála," pripomenula mi, kým niečo miešala v hrnci. ,,A napokon je všetko oveľa lepšie, ako si si myslela."

Ukázalo sa, že medzi veci, ktoré oveľa lepšie neboli sa radí rozvrh hodín tretej á.
,,Ktorý imbecil dal v štvrtok šiestu hodinu matiku?" Začula som pri skrinkách hromžiť dve baby z mojej triedy. Nejako som s nimi súhlasila. Jediný predmet, ktorý som nenávidela z celej duše. Nikdy v živote som nemohla pochopiť tie všetky operácie a... bohvie čo ešte.
,,Pravdepodobne ten istý, čo dal v piatok po obede telesnú. Vieš, pred obedom vždy zbierali zo zeme mňa. Ale po obede budú musieť zbierať moje zvratky."
Uchechtla som sa, až mi zabehlo. Obe sa na mňa v tom istom okamihu pozreli. Super. Zrovna som celá červená kašľala s pokrčenými kolenami. ,,Mám ti priniesť vodu?" hlesla jedna z nich, krátkovlasá blondína.
,,N-nie. Ď-ďakujem," dostala som zo seba. ,,Zvládnem to."
Na to už nereagovali a pobrali sa preč. Vďakabohu. ,,Gratulujem, Amelia, mohla si zostať nepovšimnutá." Vyčítala som si cestou po dlaždičkách, z ktorých som cítila chlad aj keď som bola prezutá. Brrr.
Už-už som sa blížila k dverám od hlavnej časti budovy, keď sa v nich ako víchor zjavila strapatá hlava s vysokým telom a TAKMER (!!!) sme sa zrazili. Ovanul ma smrad z cigariet, no zároveň aj vôňa niečoho... neidentifikovateľného.
,,Hopla!" zvolal, i keď to vôbec nebolo potrebné. 
So zvrašteným obočím som urobila malý krok k nemu s nádejou, že sa mi vyparí z cesty. On však zostal naďalej stáť a s pobaveným výrazom na tvári ma sledoval.
,,D-dovolíš?" Nervózne som si zastrkla neposlušný prameň z vrkoča za ucho. Dnešok mi absolútne neprial, od rána som dostávala pozornosti až-až.
,,Hm... Nie? Ja čakám, kým mi uhneš ty," zaškeril sa.
Prečo ma musí hneď všetko vyviesť z miery?! Moja tvár začala nadobúdať červené odtiene. Dokonca som cítila, ako mi horia uši. A zrovna dnes som si musela upliesť vrkoč! Inokedy by mi moju červeň aspoň spolovice zakryli vlasy.
,,A-ani náhodou." Odkašľala som si, aby môj hlas znel viac sebavedome. ,,Bola som tu prvá."
,,Nebola. Videl som ťa, keď si vchádzala." Oprel sa plecom o rám dverí tak, aby som nemohla vyjsť. ,,A to som už ja stepoval pred bránou školy asi päť minút."
,,Lenže my sa bavíme o TEJTO miestnosti. A TU som bola prvá ja!" Zmocňoval sa ma hnev.
,,No, dajme tomu, že ti to uznám... Fajn, už mi konečne uhneš z cesty? Potrebujem sa dnes aj dostať na hodinu." Zívol si. Opäť fingovane. Mňa z neho porazí! 
Silno som zaťala zuby. Takmer mi odpadla sánka. Buď tohto somára pustím do chodby k skrinkám, bezpečne sa dostanem do triedy a potom aj na prvú hodinu, keďže absolútne netuším, kde sa nachádza učebňa fyziky alebo prejavím svoju tvrdohlavosť, nepustím ho ako prvá a... stratím sa.
Zvíťazila tvrdohlavosť.
,,Nie," precedila som pomedzi zuby. ,,Potrebujem sa dostať na hodinu."
,,Aj ja. Práve preto by si mala uhnúť."
,,GABRIEL!" Výstražne som zdvihla prst.
,,Teší ma," vystrel ku mne ruku so širokánskym úsmevom. ,,A ty si...? Ahá, spomínam si! Maritová."
Tak strašne ma štval! Určite moje meno vedel! Naschvál ho skomolil!
Schytila som jeho ešte stále vystrenú ruku a silno ho potiahla smerom do chodby. Zrejme to nečakal, pretože jeho inak pevné telo sa pohlo mojím smerom. Šikovne som ho pustila a vyšla von. 
,,To mi ani nepoďakuješ za moju ochotu?!" Zvolal za mnou s hlasným smiechom. Aggrh!
,,Šesťkrát hádaj, GABRIEL!"

Ďalšia časť je na svete! 😃 Ja dúfam, že sa vám bude páčiť 😊 Užívajte si veľkonočné sviatky, aj keď, čo si my, dievčatá budeme nahovárať 😂 Hlavne pondelok si určite užívať nebudeme 😶

nez_116