Bezcitná mrcha

(10) Pobozká ma!

Aby sa nezdalo, že sa zachoval ako totálny blbec, pristúpil ku mne zahľadel sa mi do tváre a rukami mi prechádzal po chrbte.
,, Prepáč, si v poriadku? Nestalo sa ti nič? "

Krátko prikývnem a premáham sa, aby som sa nezačala usmievať ako slniečko. Vou ani si nepamätám kedy naposledy sa o mňa niekto tak zaujímal. Alebo či a o mňa niekedy vôbec niekto zaujímal. Marko bol síce môj brat, ale on ma problémy sám so sebou, takže od neho neočakávam veľa.

Sme tak blízko, jeho ruky na mojom chrbte, moja tvár pár centimetrov od jeho, naše telá pár centimetrov od seba, moja duša ... Zakloním hlavu, až má takmer sekne v krku, aby som mu videla do tváre, stretnú sa nám pohľady.

Pozeráme si do očí, stále sa mu smejú, tá radosť je nákazlivá. Potom sa pozrie na moje pery, znova do očí, pery, oči... Vravím si ,, Teraz to príde, pobozká ma!" Stále sa však pozerám iba na jeho oči, pretože ak by som sa pozrela na jeho ústa, asi by som po ňom skočila.

Prstami mi zľahka prejde po chrbtici smerom nahor a zas naspäť dole ako keby hral na klavíri. Napriek tomu, že som v teple jeho mikiny, ktorá vonia presne tak ako on - no čo, trochu som si k nemu pričuchla, keď som sa s nim viezla na motorke - mala som pocit, že sa mi urobili zimomriavky aj na pokožke hlavy. Nakloní hlavu na bok, priblíži sa, takže sa takmer dotýkame čelami.

Teda sa skoro dotýka jeho čelo s helmou, ktorá mi zachránila hlavu, pravda, tej už nič nepomôže. V momente mu však prebehne očami tieň a odskočí akoby som bola kus žeravého železa, akoby sa popálil.

**********Súčasnosť***********

,,Pôjdeme na bowling do centra?"
Unavene sa hodím do kresla a privriem viečka.
,, Ja som súca tak maximálne do hajan... Mohla by som prespať u teba, prosím. " robím psie očká a žobrem ako chudák. Koľkokrát som si sľubovala, že sa zase neznížim na takú úroveň ale on je jediný kamoš, ktorému dôverujem.

Navyše Gregor už zažil moje nočné mory a všetky tie veci, keď som námesačná. Prežil aj moju každodennú rannú zlú náladu a vie, že najlepšie je sa mi do raňajok vyhýbať.

,, Ale choď, prespala si celý deň."
Je večer, Gregor ma celý deň, čiže som si pospala ale aj tak som sa cítila unavená, spomienky z minulej noci zmizli. Návrat domov neprichádza v žiadnom prípade do úvahy a môj narodeninový deň končí. Konečne.

Zdá sa vám zvláštne, že si Gregor na to vôbec nespomenul? Mne nie pretože presne pred rokom som sa s ním rozišla a vyzerá to, akoby to naňho práve doľahlo. Zostali sme kamarátmi, pretože po celý čas nášho ,,vzťahu ,, sme boli viac priatelia ako pár.

Teda pre mňa to tak bolo, to, že on to cítil inak som zistila až časom a poriadne ma to štvalo. Bol môj priateľ, pukalo mi srdce keď som ho videla trápiť sa, najmä kvôli mne. Najviac ma však štvalo, že aj keď som ho mala najradšej na svete, nedokázala by som ho milovať a jediné čo som mu dala bola bolesť.

Áno vyčítam si, že som mu mojím rozhodnutím veľmi ublížila, nikdy si to neodpustím, ale na druhej strane neviem si predstaviť svoj život bez neho, nedával by mi zmysel tak isto ako by som nedokázala vydržať s ním.

,, Dobre, tak teda spravíme dohodu, ak pôjdeš s nami do baru, môžeš tú prespať. "
Dohoda? Pchee! Neznelo vám to skôr ako vydieranie?
,, Za prvé : nemám náladu ísť niekam, za druhé : nemám čo na seba, za tretie : kto každý ide, lebo ak tam idú tvoji divní kamaráti , tak so mnou nepočítaj. A nakoniec celú minulú noc som bola hore a jediné, čo momentálne chcem je spánok. "

Mám pocit, že som sa zasekla na mieste, z ktorého sa neviem pohnúť. Akurát som si zálohovala príbeh a uvedomila som si, že sa nečudujem, že to niekoho nebaví, pretože táto nazveme to kniha by kľudne vyhrala nobelovku za najnudnejšiu, najtrápnejšiu a najviac gramaticky do**banú knihu na svete.... toľko z môjho vnútra