Bezcitná mrcha

(9) Sweet bunny

Do chodby vyšla staršia pani. Vážne tá si musela zažiť ešte druhú svetovú. Zhrbená rokmi ale stale si mysliaca, že je miss universe natisla svoje vráskami pokryté nohy do lodičiek. Neostalo mi nič iné ako čumieť a nadvihnúť neveriacko obočie. Vstanem, vtom si ma všimne a pozrie na mňa s úsmevom na červeným rúžom pokrytých perách.
,, Ty budeš Viviana však?" Niečo mi uniklo?
,, Gregorko mi o tebe toľko rozprával. " Vážne.
Greg sa na mňa ospravedlňujúco pozrie a posunie tú paniu smerom ku schodom: ,, Babi, poď inak nestihneš autobus... "

Zatiaľ čo Gregor vyprevádzal svoju babku k autobusu, spáchala som atentát na jeho počítač. Hneď po prihlásení na facebook mi naskočili nespočetne veľa upozornení. Kurzorom prechádzam po obrazovke a mám čím ďalej väčší strach. Ako prvé mi udrie do očí fotka, na ktorej mam nohy v ružových plyšových papučkách v tváre zajačika prekrížené s čiernymi mužskými kanadami. Popisok: ,,Skús ho nemilovať,, #pinkbunny. Mne muselo poriadne šibať. Zabite ma.

***********Piatková noc ************

Zastavíme pred tescom a vypne motor. Zloží si z hlavy dole prilbu, má tak sexi rozcuchané vlasy. Potrasie hlavou a pár pramienkov mu padne do čela. Chcem mu ich odhrnúť, ale v čas ma predbehne a odfúkne si ich z čela. Našťastie, lebo ja mám už dnes tých trapasov vážne dosť.

Ak ste čakali, tak ako ja ,že mojou záchranou bude Tesco, omyl. Ja neviem prečo som si myslela, že je non-stop. Zamieri do vedľajšej budovy, benzínky. Ostavam sedieť na motorke a neryskujem bosá chodiť po tomto asfalte, lebo sa mám proste rada. Trocha ma naštve, že bez jediného slova odchádza a mňa necháva tu.

Kým čakám mám čas sa nad sebou zamyslieť. Pravda nie som v stave realsticky uvažovať, čo sa odráža aj v mojích myšlienkových pochodoch. Vytiahnem mobil a ťuknem si par selfičiek s jeho bombastickou motorkou. Zamyslene vyberám ktorá pôjde na insta keď sa pri mne zrazu objaví s balíčkom niečoho ružového.

Položí to predo mňa na sedadlo motorky a nahodí spokojný úsmev.
Navlečiem si tie huňaté ťapky na nohy, prekvapivo sa mi páčia, napriek tomu, že sú farby ktorú neznášam a najskôr sú z detského kútika. Vďaka Bohu, za malé nohy. Trochu neodhadol velkost, čo si budeme hovoriť, nie je dokonalý.

Len čo začnú príjemne hriať uvedomím si, aká mi bola doteraz zima. Asi si to uvedomil aj on, lebo vytiahne z kufra mikinu a bez rečí mi ju prevlečie cez hlavu, akoby som bola iba decko, čo sa nevie obliecť. Strčím ruky do rukávov a on mi ju potiahne až k bokom.
Znova sa samoľubo usmeje:
,,Zvyčajne ženy vyzliekam, ale toto môžeme nazvať príjemnou zmenou... pravdaže len tie, ktoré si mnou idú z ľútosti. " narážal na moje slová na streche.

Nemám rada ( mám vôbec niečo rada? Áno, palacinky) keď si niekto presne pamätá čo poviem, pretože ja sama mám niekedy ( často až stále ) problém pamätať si vlastné slová, a hlavne komu som čo povedala. Preto vravím iba úplne čistú pravdu - zvyčajne.

Spokojný so svojím žartíkom, ktorý mimochodom vôbec nebol vtipný mi brnkne po nose. Vytiahne z kufra druhú helmu, nie tu ktorú mal on a teraz visí na volante. (poznámka autora: má motorka volant alebo riadidlá ?? )

Zjavne je to prilba pre spolujazdca, odhrnie mi vlasy na chrbát, natisne mi ju bez všetkého na hlavu, zacvakne zapínanie a dnes sa už aspoň miliontykrát uškrnie.
Pozerám naňho ako na mimozemské teleso a mám chuť utiecť. Ten muž je plný protikladov, raz milý, vzápätí akoby tu so mnou bol za trest.

Povie niečo, pri čom sa mi začne roztápať srdce a zjavne aj mozog a hneď to zabije niečím sprostým, za čo mám chuť mu vraziť. Keďže milujem zahady, padám do toho stále viac. Padám... počkať ja vážne padám.

Čakám, ze ma zachytia silné ruky chlapa, ktorý stojí v mojej blízkosti, ako by sa to stalo v každom romantickom príbehu, ktoré našťastie nie sú reálne a po pravde stoja za veľké ho*no, ale nie, ja musím dopadnúť chrbtom na matku zem a udrieť sa. Tiež úplne márne čakám, že mi istý nemenovaný chlap pride na pomoc, namiesto toho sa dočkám len hlasného smiechu, čo mi dvihne tlak a hrozí, že vybuchnem.

Za pikantných nadávok sa dvihnem na nohy a pošúcham si udreté miesto na chrbte. Obrátim sa k nemu, s úmyslom poriadne mu vynadať. Pohľad, ktorý sa mi naskytne mi vezme vietor z plachiet. Usmieva sa, nie len ústami roztiahnutými do širokého úsmevu, ale aj očami, okolo ktorých sa mu vytvorili jemné vrásky a na lícach mal tak úžasne jamky, že som skoro odpadla do pravej strany.

Klesne mi brada a nemôžem prestať čumieť. Schladí ma skoro hneď.
,,Nevystrájaj mrcha. Toto bude najlepšia noc tvojho života. Navyše som ochotný ti to potom pofúkať. "

Ďalšia kapitola :) dokonca som to stihla v sľúbenom termíne.
Love ya.
M_Džej