spolubývajúci Larry Stylinson

Part 10

Znovu sa vidíme. No, čítame. :D Pridávam novú časť Spolubývajúceho lebo časť, ktorú som pridala ráno bolo len zhrnutie pohľadu z Harryho strany, neposúvalo to dej! Vlastne, toto je už 10.diel a ja sa len rozbieham. Neviem ani odhadnúť, koľko dielov bude mať táto poviedka, no nechcem to až tak preháňať. A vrátim sa ku komentu z rána. Diely sú kratšie to áno ale neviem či by vás bavilo čítať dlhšie. A tu vystáva otázka. Chceli by ste, aby boli časti boli dlhšie? :) No, končím, lebo môj predslov bude dlhší ako časť. Enjoy it. :3

Louis

Ráno som vstal celý rozlámaný! Ešte nikdy sa mi v tomto byte nestalo, že by som sa tak zle vyspal! Bolo mi horúco a keď som otvoril okno, bola mi zas zima! Plus v izbe som mal asi tri svine, ktoré ma poštípali.

Izbou sa ozvala rana ako výstrel z dela nasledovaná bleskom. Pozrel som sa na okno, za ktorým bola búrka. Moja nálada sa ešte zhoršila.

Celý dolámany a mrzutý som vstal z postele a len v nohaviciah od pyžama som si šiel urobiť kakao. Bol to môj ranný rituál, aby som sa zobudil. Celý byt bol ešte tichý. Harry asi ešte spí.

Z poličky som si vybral čistý hrnček a včerajšie poháre som umyl. Po uvarení kakaa som si sadol do obýbačky a miesto pozerania telky som si sadol na parapet a sledoval búrku a pochlipkával si teplný nápoj.

"Dobré ráno," Harry okolo mňa prešiel do kuchyne. Čo som si mohol všimnúť bol rovnako oblečený ako ja.

"Dobré," zabručal som a otočil sa k nemu, aby som následne vybuchol smiechom. Harryho obočie vyletelo hore.

"P-prepáč ale tvoje vlasy," rukou som naznačil čo ma tak rozosmialo. Harry sa len zamračil a niekde odišiel Asi do kúpeľne. Ja som zatiaľ rozdýchaval smiech. To jeho vrabšie hniezdo bolo k popukaniu.

Harry sa do obývačky vrátil už ako človek. Dokonca bol aj prezlečený.

"Čo dnes budeme robiť?" spýtal sa a zapol si telku.

"Neviem. Ja o pol hodinu odchádzam a vrátim sa až okolo štvrtej," oznámil som mu a sebe pripomenul, že sa treba ísť obliecť a urobiť zo seba človeka.

"Kde ideš?" spýtal sa s nezáujmom a prepínal programy. Miesto odpovede som sa na neho pozeral. Sedel v tureckom sede, prikrytý dekou a zaujato hľadel do telky. Obočie sa mu jemne spojilo, keď hľadal nejaký dobrý program.

"Čo? Zas mám niečo z vlasmi?" spýtal sa, keď si všimol, že sa na neho dívam. Potriasol som hlavou, aby som svoje myšlienky vyhnal z hlavy a zároveń som mu odpovedal na jeho otázku.

"Mám tréning a pokiaľ viem tak aj ty," usmial som sa, prázdny hrnček som položil na stôl a šiel sa obliecť.

"Skoro som zabudol," pripomenul sa a prehnal sa okolo mňa ako tornádu.

Stál som v kúpeľni a snažil som sa urobiť zo seba človeka. Veľmi sa mi nedarilo. V snahe rozuzliť svoje vlasy som silno potiahol. Ozvala sa rana. Pretočil som oči a pozrel sa na spusť čo som spôsobil. Naozaj som nemehlo.

"Čo sa stalo?" v dverách sa zjavil aj Harry. Nečudujem sa. Ta rana bola obrovská.

"Rozbil som vońavku," povedal som akoby nič a šiel po metličku. Vo dverách sme sa zrazili.

"Prepáč," šepol a rýchlo zdrhol preč. Nepochopill som to ale nechal som to radšej tak.