Part 4

2.4K 147 4
                                    

Ale, čo tu ten robí?

„Ááá, Louis, Maggie, toto je môj syn, Louis," vyhlásil pyšne. Ak bude tak šikovný ako pri prechádzke so psom, to sa ešte zasmejeme.

„Tak makať. Louis, trochu ho rozhýb. Potom sa ide skákať!" zahlási.

Zatiaľ čo sa Louis a jeho kôň uvoľňujú mne sa venuje jeho otec a snažíme sa správne predviesť drezúrny cvik.

„Louis, už to bolo lepšie, ale stále to nie je ono," kývnem akože rozumiem a idem svojou cestou.

Nacválam a idem na rad. Rad sa skladá s piatich krížikoch o výške 60 centimetrov.

Takto to pokračuje hodinu. Najprv krížiky, potom kolmák, oxer a neskôr samostatný parkúr. Nemohol som si nevšimnúť Louisa. Išlo mu a sakra dobre! S tým koňom boli ako jedno telo.

„Tak a koniec! Už musím ísť. Ahojte," usmial sa odišiel.

„To bolo dobre," započul som Maggie ako sa rozpráva s Louisom.

„Nepovedal si, že jazdíš?" aj ja som sa k nim zaradil.

„Vy sa poznáte?" Maggie sa vmiešala do konverzácie,

„Býva u mňa," konečne sa ozve aj Louis.

Po odstrojení koní som chcel odísť preč ale Louisov hlas ma zadržal.

„Čau, počuj nehodíš ma domov? Moje auto vypovedalo službu," hodí na mňa psí pohľad.

„Jasné. A mohli by sme sa staviť aj na niečo pod zub. Nie?" navrhnem. Vidím ako sa Louisovi rozžiara oči.

„To je úžasný nápad" skočí na mňa a drtí ma v jeho objatí.

„Tak poď, ty pako. Čo si dáme?" smejem sa keď nastupujem do auta.

Maggie nás len s úsmevom pozoruje od ohrady a tak jej zakývam a vycúvam preč.

„Mne je to jedno. Som tak hladný, že by som zjedol aj koňa," zahlási.

„Taká reštaurácia tuna v meste nie je. Ale poznám jednu perfektnú. Varia tam božsky a je to tam dosť útulné. Ideme?" spýtam sa. Súhlasom mi je len prikývnutie.

Zatiaľ u Maggie

„S nich bude ešte pekný pár," usmeje sa pohľadom na Louisove auto, ktoré nemá žiadnu chybu.

spolubývajúci Larry StylinsonΌπου ζουν οι ιστορίες. Ανακάλυψε τώρα