Part 7

2.3K 153 0
                                    

Nová časť :)

Ráno som bol hrozne nedočkavý a zároveň nervózny. Snažil som sa upokojiť, ale nedarilo sa mi to. Už od rána som pobehoval hore dole po byte, aby bolo všetko tip-top. Chcel som, aby sa tu Harry cítil ako doma.

Počas raňajkovania som neustále po očku sledoval dvere. Dokonaca, som si ani nezapol rádio, ako to robím každé ráno len, aby som počul štrngot kľúča v zámke. Bol som nadšený. Harry bude môj nový spolubývajúci, a dokonca máme spoločného koníčka!

Strhol som sa, keď som počul rachot.

"Do riti," pobehol som k dverám, aby som ich otvoril, keďže dotyčnému to nešlo. Privýtal ma týmito slovami.

"Nepotrebuješ pomôc?" spýtal som sa na niečo, čo bolo jasne vidno. Spražil ma pohľadom, ale nepovedal nič.

"Daj," z rúk som mu zobral malý kufrík pričom som sa mu omylom prstami dotkol jeho ruky. Žalúdok sa mi stiahol do kŕča a ja som odskočil ako popálený. Harry len na mňa hodil nechápavý pohľad a nejako sa dotackal dnu.

"Idem si vybaliť," boli jeho prvé slová, načo aj hneď zaliezol do izby. Pretočil som očami, ale vnútri som bol sklamaný. Pred jeho príchodom som si predstavol ako si sadneme k telke a budeme sa rozprávať, zatiaĺ čo zvuk z telku bude len na doladenie atmosféry. Asi som sa mýlil.

S očami upretými na zem som sa pobral do svojej izby.

"Louis!" v snahe nespadnúť som sa schytil prvej veci čo bola po ruke. Neskoro mi došlo, že to bol Harry. Narazil som do neho, keď som šiel do svojej izby a teraz sa tu po ňom ešte váľam. Fakt super!

"Prepáč," pípol som, ale nepostavil som sa. Zahľadel som sa mu do jeho očí. Tak prekrásnych zelených. Jeho ruky boli položené na mojich bokoch, ja som obkročmo sedel na ňom, pričom ma niečo tlačilo na zadku.

"M-môžeš zo mňa vstať," precedil medzi zuby. Vyskočil som ako ranená srnka a podal mu ruku. Neprijal ju. Hanbou by som sa najradšej prepadol. Dočerta! Čo si len teraz o mne pomyslí?! Nevravel som, že sa budem správať ako heterák? A-ale čo ma tlačilo na zadku?

Pohľadom som skĺzol trochu nižšie. V jeho nohaviciach sa rysovalo, že jeho kamarát si vyžaduje pozornosť.

"Louis? Panebože," sykol na mňa, keď si všimol kde som sa pozeral. Sčervenal som a rýchlo utiekol do svojej izby. Panebože!

spolubývajúci Larry StylinsonWhere stories live. Discover now