Emaciatelle (Dramione)

Kapitola 43

Ráno, keď sa Hermiona zobudila, ju na posteli čakali bohaté raňajky na ozdobnom stolčeku.

Podľa zvukov počula, že Draco je v kúpeľni.

Začala skúmať, čo sa nachádza na tanieri.

Odrazu sa otvorili dvere a zjavila sa v nich blonďavá hlava.

„Už si sa zobudila? Pokojne sa najedz," široký úsmev ju presvedčil o jeho dobrej nálade.

Pomaly sa napila tekvicového džúsu a odkrojila si z lievanca.

Draco vošiel do izby a v rukách niesol nejaké oblečenie.

„Dúfam, že som sa trafil," nevinne sa usmial.

Hermiona si od neho vzala oblečenie a položila ho vedľa seba na posteľ.

Draco len stál a díval sa na ňu.

Pôsobil nervózne.

Hermiona sa postavila, podišla k nemu a jemne ho pobozkala. Potom si vzala veci a stratila sa v kúpeľni.

Keď sa obliekla a prezrela si samú seba, usmiala sa. Draco sa trafil presne. Chcela by vedieť, ako to, že sa trafil do veľkosti aj vkusu. Nemala však náladu obťažovať sa s takými myšlienkami, a dokonca ani s tým, odkiaľ vzal oblečenie.

Keď chcela vkročiť do izby, ozvalo sa hlasné klopanie na dvere.

Hermiona zastala, ani nedýchala.

Draco sa pri tom zvuku zasekol. V rukách práve držal pohár s džúsom.

Po opätovnom zaklopaní sa dvere do izby otvorili a do miestnosti vstúpila Narcissa.

„Draco, musíme sa porozprávať," zahľadela sa na svojho jediného syna.

„Hmm..." Draco sa snažil zakryť paniku, ktorá v ňom rástla.

„Mal by si sa oženiť. Mám tú mená pár dievčat, ktoré by sa k tebe dokonalo hodili," sadla si pohodlne do kresla.

„Mama..." Draco chcel oponovať, ale Narcissa ho nenechala dohovoriť.

„Draco. To, že ti nevyšiel sobáš s Malissou, je koniec koncov iba dobré. Aj tak to nebola tá pravá pre teba. Tvoj otec však trvá na tom, že sa oženíš. A mňa by to tiež potešilo. Musíme si byť istí, že línia nášho čistokrvného rodu bude pokračovať, a to by malo patriť aj medzi tvoje priority. Takže," vytiahla pergamen.

„Z týchto dievčat si môžeš vybrať tú pravú."

„Mama," začal Draco pokojne, „ja som si už tú pravú vybral."

Narcissa sa zatvárila prekvapene, ale Draco vedel, že skrýva nadšenie.

„A poznám ju?" opýtala sa s očakávaním kladnej odpovede.

„Nie," stroho poznamenal Draco.

„Takže to nie je Pansy?" tentokrát sa tvárila zmätene.

„Nie, mama, nie je to Pansy." Draco sa snažil držať na uzde, ale len tak-tak sa kontroloval.

Vedel, že jeho matka vie byť vtieravá, aj presvedčivá, ak chce. Tentokrát však nedovolí, aby mu niekto rozkazoval.

„Fajn," povedala Narcissa rezignovane a postavila sa.

„Očakávam však, že mi tú svoju krásavicu predstavíš. A dúfam, že je pre teba vhodná," tie slová vyslovila tak dôrazne, až Dracovi prišlo nevoľno.

Hermionu pichlo pri srdci.

„Neboj sa mama. Je pre mňa tou najvhodnejšou. A nechcem žiadnu inú," povedal tak pevne, až Narcissa zodvihla prekvapene obočie.

„Dobre teda. Teším sa na zoznámenie," otočila sa a kráčala k dverám.

„Mama?" opýtal sa Draco keď pootočila kľučkou.

Narcissa sa obrátila smerom k nemu.

„Nechceš si ísť niekde oddýchnuť? Tak na týždeň. Môžem ti prenajať dom pri mori. Teplo, slnko a pokoj by ti prospeli."

„Draco, ja predsa nie som chorá," usmiala sa naňho, „a musím ešte vybaviť veľa vecí. Veď sa blíži slávnosť," dopovedala a odišla preč.

Hermiona stála nečujne za dverami a nevedela, čo má robiť. Nemohla len tak vyjsť a tváriť sa, že nič nepočula. Draco nebol hlúpy. A Hermiona to nemohla urobiť. Trápilo ju však jedno, vedela, že jeho rodičia ju nikdy neprijmú. Mohla sa akokoľvek snažiť, ale pre nich bude stále iba špinavá humusáčka. Po líci jej stiekla slza.

Draco si sadol na posteľ a rozmýšľal. Bol rád, že sa Hermiony zastal, aj keď jeho mama nevedela, že ide o ňu. To by to vyzeralo inak. Už akoby počul ten krik a nadávky, ktorými ju zahrnú jeho rodičia. Čo však bolo horšie, očakával aj kúzla a vedel, že jeho otec by nemal problém použiť ani to najhoršie.

Pozrel sa na dvere kúpeľne. Bol si istý, že Hermiona ich rozhovor počula.

Vošiel dovnútra a videl Hermionu ako stojí pri stene a po lícach jej tečú slzy. Objal ju. Chcel niečo povedať, ale nevedel čo.

„Musíme ísť za Harrym," povedala Hermiona a zotrela si stopy na lícach.

Draco prikývol.

Najprv ju však prinútil zjesť aspoň polovicu raňajok.

„Mali by sme sa odtiaľto premiestniť," povedal Draco a díval sa na Hermionu ako prežúva.

Zamračila sa. Veľmi dobre vedela, že väčšina čarodejníkov si svoje domy zapečatila množstvom kúzel, ktoré bránili tomu, aby sa niekto dokázal premiestňovať z domu alebo jeho okolia. A bola si viac než stopercentne istá, že tak mocná rodina ako Malfoyovci, ktorá mala určite čo skrývať, má svoje pozemky zabezpečené mnohými kúzlami po celé generácie.

Draco si všimol jej výraz.

„Samozrejme, samostatne sa odtiaľto premiestniť nemôžeš. Iba ak by si bola oficiálne Malfoyová..." zodvihol zrak a videl, ako sa Hermiona začervenala.

Rýchlo pokračoval ďalej: „stačí, ak sa ma chytíš za ruku a bude to v poriadku."

Hermiona prikývla.

Draco ju objal a ich okolie sa odrazu zmenilo.

Stáli v bočnej uličke, ktorá im bola obom až priveľmi známa.

„Tu?" spýtala sa Hermiona.

„Toto bolo jediné miesto, ktoré mi prišlo vhodné. Sme v meste a nie je tu veľa ľudí. A... Ja neviem, kde Potter býva," zamračil sa Draco.

Hermione to prišlo celkom smiešne. Celá táto situácia jej prišla absolútne absurdná. Ona s Dracom sa ponáhľajú k Harrymu a Ginny, aby sa s nimi porozprávali. Toto sa jej nesnívalo ani v tom najdivnejšom sne. Avšak po posledných mesiacoch to už nemohlo byť divnejšie.

Hermiona teda schytila Draca za ruku a už kráčali po uliciach Londýna smerom k Harryho bytu.

Zastala pred dverami a pozrela sa na Draca.

„Si si istý, že to je to, čo chceš?" s obavami sa naňho pozrela.

Draco pevne stisol pery a prikývol.

„Potom už nebude cesty späť."

„Hermiona," povedal Draco, „je mojou povinnosťou, aby som sa tentokrát zachoval správne už od začiatku. Takto to má byť."

„Fajn," dokončila debatu Hermiona.