Emaciatelle (Dramione)

Kapitola 16

-----------------------------------------------

Hermiona sa ráno prebudila zmätená. Mala v noci veľmi podivný sen. Snívalo sa jej, že bol pri nej Draco a usmieval sa. Keď sa otočila, bola veľmi prekvapená, bola si istá, že ten pohár na stolíku večer nemala. Privoňala si k nemu. Tekvicový džús. To bolo ešte divnejšie. Rozhodla sa, že ešte pred raňajkami urobí pár ochranných zaklínadiel, len pre istotu.

Aj keď pracovala na ministerstve, nikdy sa doma necítila v ohrození, ale teraz, keď stvorila to zaklínadlo, ktoré už bolo zrušené, mala by byť ostražitejšia, mala to spraviť už dávno.

Keď zišla na raňajky, v kuchyni za stolom sedeli jej mama a otec. Nemali žiaden urgentný prípad, a tak si mohli dať spoločné rodinné raňajky. Čudovali sa, keď si od nich Hermiona opýtala na chvíľu ich svadobné prstene, vedeli však, že to bude niečo naliehavé. Hermiona položila ich prstene na pult a vyriekla pár ochranných zaklínadiel, potom im prstene vrátila a s kávou si sadla za stôl.

„Och, a nikdy si ich neskladajte."

Obaja sa usmiali. Už si zvykli na to, že ich dieťa je iné, vedeli aj, že Hermiona je vynikajúca študentka, pretože im chodili listy od profesorky McGonagallovej. Boli radi, keď si po škole našla prácu na ministerstve. Zarábala veľa peňazí a pohybovala sa vo vysokých kruhoch. Aspoň to im povedala jej kamarátka Luna, keď u nich bola na návšteve. Viac toho vedieť nepotrebovali. Stačilo to, že Hermiona je v tom, čo robí vynikajúca a pomáha svojou prácou mnohým ľuďom. Vlastne to nevedeli, ale poznali svoju dcéru, a vedeli, že ju vychovali dobre. Jediné, čo im robilo obavy, bol jej vzťah s Ronom, ale keď sa rozhodol odísť, boli radi, pretože videli, že Hermiona sa cez ich rozchod preniesla a venovala viac času svojim priateľom a rodine.

Hermiona ráno šla do práce sama. Tešila sa, pretože jej už chýbala kancelária aj kolektív.

Hneď, keď vošla na oddelenie, všimla si, že traja jej podriadení tam nie sú. V kancelárii ju čakalo prekvapenie.

„Harry!" zvolala len čo vošla.

Harry sedel na pohovke a tváril sa ustarostene. Hermiona vedela, že to bude niečo vážne.

„Ahoj Hermiona."

Hermiona si sadla oproti nemu do kresla a pozrela sa mu do očí.

„Hádam, že tu nie si kvôli svadbe."

Harry sa usmial, ale nebol to veselý úsmev.

„Nie, nie som. Chcel som ťa iba oficiálne informovať.."

„O mojich podriadených," dokončila zaňho Hermiona.

Harry prikývol.

„Už viete, kde ich držia alebo kedy presne zmizli?"

Harry sa na ňu zahľadel.

„Hermiona, vieme, že vďaka nim smrťožrúti prerušili tvoje zaklínadlo. Zmizli asi pred týždňom, čo nám však robí starosti je, že zmizli aj so svojimi rodinami."

„Pre bezpečnosť rodiny urobíme čokoľvek," povedala Hermiona.

Harry prikývol.

„Snažíme sa ich nájsť vyhľadávacím kúzlom, ale po únosoch ich párkrát premiestnili a nedarí sa nám nájsť ich súčasnú polohu. Nepomáhajú žiadne kúzla. Smrťožrúti musia mať na svojej strane nejakého silného kúzelníka."

Hermiona sa zhlboka nadýchla. Vedela, že je čas, aby sa s Harrym podelila o to, čo našla podľa správ svojich kolegov.

„Harry, nemajú žiadneho silného kúzelníka. Ich moc spočíva iba v ich počte a ničom inom. Vlastne, by som si dovolila tvrdiť, že sú to dosť slabí kúzelníci."