Emaciatelle (Dramione)

Kapitola 30

Drahí čitatelia, dúfam, že vás príbeh ešte neprestal baviť. Po dlhšom čase sa teším, že vám môžem pridať novú kapitolu, ak máte nejaké poznámky, či otázky, pokojne sa pýtajte. Vidíme sa pri ďalšej kapitole, dúfam, že čoskoro. :) :D

-----------------------------------------------------

Vtom však pocítila, že obranné kúzlo reaguje na čarodejníka.

V rýchlosti vstala, Draco ju chytil za ruku, ale vytrhla sa mu. Po líci jej stekali slzy.

Draco bol v takom šoku. Ničomu nerozumel. Čo zlé povedal? Počas dvoch sekúnd, ako mu tieto myšlienky behali po rozume sa Hermiona pomocou kúzla obliekla a vybehla z knižnice.

Cítila, že kúzelník vošiel do domu. Vybehla z izby a doslova v tej rýchlosti zletela dolu schodmi, kde spadla rovno do Harryho náruče.

Draco bežal za ňou. Už bol na vrchu schodiska, keď zbadal, že ju Harry zachytil.

Nevedel, čo by sa stalo, ak by ho Potter uvidel, ale vzhľadom na to, že na sebe nemal oblečenie, to asi nebol dobrý nápad.

Rozčúlený a zmätený sa vrátil do knižnice. Bol rozhodnutý na Hermionu počkať. Po troch hodinách to však vzdal.

Na pergamen jej napísal odkaz: Musíme sa porozprávať. D.M.

Položil jej odkaz na vankúš a odišiel.

Stále však nerozumel, čo zlé vlastne povedal.

--------------------------------------

Hermiona sa pevne zachytila o Harryho, aby nespadla. Mala chuť nebrániť slzám, ktoré sa jej tisli do očí. Náhle si však uvedomila situáciu, v ktorej sa nachádzala. Zatvorila pevne oči a rozhodla sa, že tentokrát potlačí všetky pocity. Naozaj všetky.

Pomaly sa odtisla od Harryho.

„Ďakujem," prehovorila.

Po pár sekundách ticha prehovorila jej mama.

„Hermiona, Harry vravel, že ide o niečo naliehavé, a tak som ho pustila dovnútra."

Hermiona sa na ňu usmiala.

„Dobre mami, to je v poriadku."

Pani Grangerová sa pozrela smerom hore schodmi a potom na Hermionu.

„A ten kole..." nestihla vetu ani dopovedať.

„Odišiel." povedala Hermiona tónom, ktorý vyjadroval, že táto vec je už uzavretá.

Harryho pohľad síce vyjadroval zvedavosť, ale to teraz Hermiona nemienila riešiť. Stále sa totižto na Harryho hnevala.

Pomaly prešla do kuchyne, kde si sadla za stôl a nenápadne si zotrela z líc zvyšky sĺz. Rukou ukázala Harrymu, aby si sadol.

„Tak, čo potrebuješ?"

Snažila sa tváriť neutrálne, hoci jej vnútro zúrilo.

„Hermiona," začal Harry. „Viem, že máš dôvod byť naštvaná, ale potrebujeme tvoju pomoc."

Hermiona nemala náladu na riešenie toho, čo sa stalo u Harryho a Ginny, ale keď si pomyslela, že sa má vrátiť hore. Bolo by to pre ňu príliš ponižujúce.

Spomenula si, ako jej Draco pred chvíľou povedal – som ti vďačný – v živote nebola takto zahanbená. Mala pocit, že sa povracia.

Tak len prikývla a čakala, čo Harry povie.