Emaciatelle (Dramione)

Kapitola 20

Hermiona

Hermiona vyšla z baru. Nebola veľmi opitá, iba sa mierne tackala. Vtedy jej napadlo, že si zavolá taxík. Vykročila smerom ku ceste dívajúc sa na vlastné nohy, keď vtom do niekoho vrazila.

Pomaly zodvihla hlavu a ani nevedela ako a odrazu sa dívala do očí, ktoré jej boli až priveľmi povedomé.

Draco sa usmial, zodvihol ruku s úmyslom chytiť ju za lakeť. Ona však inštinktívne ustúpila. Jeho úsmev opadol.

„Čo tu chceš?" spýtala sa ostrejšie, než mala v pláne.

Aj keď ostal mierne zaskočený, v hlave si už pripravoval odpoveď, keď prehlásila:

„To je aj tak jedno."

Nesúhlasne pokývala hlavou a rukou siahla do ukrytého vrecka šiat, odkiaľ vytiahla výstrižok, ktorý chcela už dávno spáliť.

Draco pozrel na papier, ktorý mu podávala. Bol na ňom on s Malissou.

Prekvapený zažmurkal.

-Ona si to vystrihla? Prečo?

Pozrel znova na Hermionu, tá sa však odvrátila a kráčala preč.

Vykročil za ňou a začal:

„Nie je to tak, ako to vyzerá."

Potichu sa zasmiala.

„Samozrejme, určite je tehotná, a preto si ju musíš vziať."

„Nie, to nie," oponoval jej Draco.

„Takže si ju berieš z lásky," zasmiala sa trpko.

Draco jej chcel odpovedať, avšak jednou nohou zavadila o chodník a nebezpečne sa zakolísala.

„Mala by si ísť domov," povedal.

Hermiona nesúhlasne zavrtela hlavou a niečo si zamrmrala.

Draco však nečakal. Chytil ju pod bok a premiestnil sa pred jej dom.

Pomaly ju priviedol k dverám. Snažil sa otvoriť, ale boli zamknuté.

„Rohožka.." zašepkala Hermiona.

Draco sa zohol a pod rohožkou našiel kľúč.

Viedol Hermionu do chodby.

Pomaly ju vyniesol hore schodmi.

Spomenul si na jej rodičov, a preto radšej z poličky vzal prívesok. Hermionu vzal na ruky a preniesol ju do tajnej knižnice.

Položil ju jemne na posteľ a začal jej vyzúvať topánky. Keď ich chcel odložiť do skrine a jednu otvoril, zbadal mnoho čarodejníckych prísad a po chvíli uvažovania sa rozhodol, že jej uvarí elixír na vytriezvenie.

Draco si rozložil všetko potrebné na stolík a pustil sa do prípravy.

Hermiona si myslela, že sníva, celý svet sa s ňou krútil. Bolo jej na vracanie.

Odrazu zachytila nejaký pohyb v miestnosti. Poriadne sa sústredila a všimla si svetlé vlasy nahýnajúce sa nad jej stolíkom.

„Hej ty," zamrmrala.

Draco to počul. Obával sa, že jej bude zle, preto sa nad ňu nahol. Hermiona však v momente, keď bol pri nej najbližšie, natiahla ruku a pohladila ho po líci.

Draco stál ako prikovaný.

Čakal hocičo, ale toto nie.

Hermiona sa mu pozrela do očí.

„Chcem ťa pobozkať, ale som opitá."

Draco stále mlčal.

„Chcem ťa však pobozkať, aj keď som triezva, ale nemám odvahu."

To boli jej posledné slová, potom odkväcla na posteľ.

Draco pri nej ešte päť minút stál ako zamrznutý, potom si spomenul na elixír a šiel ho dokončiť.

Nakoniec ho nalial do šálky, a tú priložil k jej nosu.

Stačil iba jeden nádych a hneď prudko otvorila oči.

Najprv sa dívala po miestnosti. Potom jej zrak padol na Draca stojaceho neďaleko nej. Pohľadom prešla pomaly na svoje mini šaty, ktoré boli nebezpečne vysoko.

„To je bolesť," vyšlo z nej po chvíli.

V miestnosti bolo úplné ticho.

„To bude od elixíru," prehovoril Draco.

Spýtavo sa naňho zahľadela.

Rozumel tomu pohľadu, a tak začal vysvetľovať:

 „Priviedol som ťa opitú domov a napadlo mi urobiť ti triezvejúci elixír, takže už si triezva."

„A dievčatá?" pýtala sa Hermiona.

„Ostali v klube," spokojne povedal Draco.

„Všetko mám zahmlené, ako vo sne."

Draco pristúpil k posteli, na ktorej ležala.

„Pamätáš si niečo?"

„Niečo som ti vravela."

Dvihla oči jeho smerom. Vedel, že je to jeho moment. Teraz alebo nikdy.

Sadol si na okraj postele.

Inštinktívne ňou trhlo, ale z miesta sa nepohla. Nakláňal sa k nej čoraz bližšie až sa zastavil pri jej uchu.

Tichým hlasom zašepkal.

„Povedala si, že ma chceš pobozkať, ale triezva sa na to nezmôžeš."

Hermiona trhane dýchala.

Keď sa odťahoval, na chvíľu zastavil pri jej perách.

Zhlboka sa nadýchol a pomaly vydýchol.

Hermiona pomaly zodvihla ruku a položila mu ju na krk akoby bol prízrakom z toho najjemnejšieho dymu a ona ho nechcela rozvíriť.

Keď jej ruka spočinula na jeho krku, prešli mu chrbtom zimomriavky.

Usmial sa. Hermiona si to všimla a už sa nevládala ovládať.

Naklonila sa k nemu a spravila to, čo už tisíckrát vo svojich snoch. Jej pery dokonale ladili k tým jeho.

Draco sa nadvihol a prisunul sa k nej bližšie.

Ich bozk naberal na intenzite.

Obaja si tú chvíľu užívali čo najviac a nechceli, aby prestala, pritom však premýšľali, čo ďalej.

Hermiona sa nechala plne ovládať svojimi túžbami.

Pomaly spustila ruku z jeho krku ku kravate, ktorú jednou rukou uvoľnila a druhou ju odhodila preč.

Potom sa vrátila ku košeli, na ktorej rozopínala gombíky, jeden po druhom. Nakoniec ju odhrnula a dlaňou mu prešla od krku až po opasok.

Draco sa pomedzi bozky zhlboka nadýchol.

Ešte pred chvíľou chcel myslieť racionálne, ale už to nešlo.

Nechcel prísť o chuť jej pier na tých jeho.

Rukou ju chytil za koleno a cítil ako ju striaslo. Jej dych sa zrýchľoval súmerne s rukou, ktorú posúval nahor po jej nohe. Keď prišiel k lemu jej šiat, presunul ruku k jej krku, čím si vyslúžil trochu sklamaný vzdych, ktorý však odčinil tým, že jej rozopol šaty po celej dĺžke.

Hermiona ho bozkávala tak veľmi, že ju boleli pery.

Pomaly presunula ruky k jeho opasku. Čím nižšie bola, tým lepšie chutili jeho bozky. Rozopla mu opasok a odopla aj gombík na nohaviciach.