Osud v oblakoch

__20__

O týždeň neskôr pohľad Jacea :
Stále nič. Neprebudila sa. Tak hrozne sa bojim. Doktori jej dávajú šancu na prebudenie už len 3 dni. Každý deň som v tej nemocnici s ňou. Doma som sa bol len osprchovať , umyť zuby a podobne. Čudné je že Toby keď tu príde sa na ňu pozrieť tak je tu. Chytí ju za ruku a plače. Veď ju skoro ani nepoznal. Čudné. A Chloe? Chloe neprišla ani raz. Ani nenapísala že či je v poriadku. Emily mi povedala že sa pohádali. Viac o nej nevieme. Vieme len že Toby sa s ňou rozišiel. A ani sa mu nečudujem. Na jeho mieste by som to urobil tiež. Nechodil by som s niekým kto myslí len na seba a nato aby bola tá najlepšia a stredobodom pozornosti. Je už 14:11 tak sa idem najesť. Inak ak sa pýtate na Sarinu mamu tak havarovala. Keď sa dozvedela že jej dcéra je v nemocnici nezvládla riadenie a mala čelnú zrážku s kamiónom. Na mieste zahynula. Presne o 14 minút som bol najedený a išiel som za svojou Sarah. Sadol som si ku nej na stoličku a chytil som ju za ruku. Možno sa mi to zdalo ale pohla rukou! "Laska?" Spýtal som sa. "Som tu." Stisol som jej ruku. Zasa sa pohla aj keď jemne. Cítil som to. "Láska? To dáš. Zvládneš to. Preber sa prosím" povedal som jej

Pohľad Sarah :

Au. Boli ma všetko. Počujem niekoho vedľa mňa. Drží má za ruku. "Laska? To dáš. Zvládneš to. Preber sa prosím" Bože to je Jace. Snažím sa niečo povedať ale nevýde zo mňa ani hlások. Tak sa snažím otvoriť oči. Nič. Pomaly strácam vedomie. "Sarah som tu s tebou. My to zvládneme. Buď silná." Plakal. Bože ako ja len chcem niečo povedať. Neviem to. Počula som ako plače.

Pohľad Jacea :

Rozprávam sa s ňou a povzbudzujem ju. Stále nič. Začal som plakať. Pozerám na ňu a vidím. Slzu. Ďalšiu a ďalšiu. Ona plače. "Sarah Áno. To som ja. Noták to dáš."

Pohľad Sarah :
Rozpráva sa so mnou a plače. Chcem niečo povedať ale nejde to. Neviem otvoriť oči. Začala som plakať. "Sarah Áno. To som ja. Noták to dáš." Povedal mi Jace. Začala som sa snažiť ešte viac niečo povedať alebo otvoriť oči. Hocičo. Len aby vedel že ho počujem. "Zlatko?" Poviem tichučkým hlaskom. Keby ho mám ostupňovať od 0 do 10 (0 je ticho 10 je hlasno) tak to je -5.

Pohľad Jacea :
Niečo povedala ale neviem čo. "Laska nepočujem ťa hlasnejšie." Povedal som jej. "Milujem ťa" povedala mi trošku hlasnejšie. Stále to bolo ticho ale počul som ju. "Aj ja ta milujem. Prosím pozri sa na mňa. Sarah Prosím. " Povedal som jej. Stlačila mi ruku.

Pohľad Sarah :
"Milujem ťa " povedala som mu tíško. "Aj ja ta milujem. Prosím pozri sa na mňa. Sarah Prosím" povedal mi. Čudujem sa že ma počul. Nedokážem to. Stlačila som mu ruku. To je jediné čo teraz dokážem. "Sarah Prosím" Zasa plakal. Bože Prosím pomôž mi prebrať sa. Chcem vidieť Jacea. Aj po tom všetkom čo mi urobil. Prosím. Plakala som a on to videl lebo mi zotrel slzy. Snažila som sa veľmi. Pootvorila som oči a hneď som ich zavrela lebo ma oslepilo svetlo.

Pohľad Jacea :

Otvorila oči a hneď ich aj zavrela. Asi ju oslepilo to svetlo. Predca len bola v kóme asi 2 týždne. "To dáš láska. Pozri sa na mňa. Milujem ťa." Hovoril som jej. Zablikala očami a potom ich otvorila. "Áno! Láska zvládla si to" začal som plakať šťastím.

Pohľad Sarah :
"To dáš laska. Pozri sa na mňa. Milujem ťa" povedal mi. Skúsila som to znova. Zablikala som očami pre to hnusné svetlo a potom som ich otvorila. Uvidela som ho. Ako sedí má vyplakané oči. "Áno! láska zvládla si to" povedal mi. Začal plakať dúfam že šťastím. "Jace.." šepla som. On sa skludnil a sadol si ku mne. "Áno láska?" Spýtal sa ma. "Si blázon" povedala som mu. "Áno ale do teba." Odpovedal. Usmiali sme sa na seba.

Takze toto je najdlhšia časť ktorú som kedy napísala!😅 dúfam že sa páčila. ❤ venujem : RosieEye ❤