Osud v oblakoch

__18__

"Čo Prosím?" Spýtala som sa ho. Neverila som vlastným ušiam. "Ale ona o tom nevie. Tak to nikomu nehovor prosím , chcem ja." Poprosil ma. "V pohode" odpovedala som. "Tak a teraz idem za ňou. Ideš aj ty?" Spýtal sa. "Radšej nie. Nechcem sa prerieknuť. Vieš... s tým že ste súrodenci." Povedala som mu. Vlastne sa mi tam ani nechcelo ísť. Áno viem že je to moja kamarátka ale nechcem sa pozerať nato ako tam nad ňou plačú a všetko sa točí len okolo nej."Okej , ahoj" povedal a zabuchol dvere.

Pohľad Tobyho:

Tak toto ma naštvalo. Jej kamarátka je v nemocnici , nevieme či to prežije a ona si ostane doma a pozerá telku. Poslednou dobou ma vážne štve. Idem rýchlo do nemocnice. Som tam tak za 20 minút. Rýchlo bežím a hľadám izbu 26. Našiel som ju. Vchádzam dnu. A vidím ju. Vidím moju milovanú sestričku ležať. Na strojoch. Rozplakal som sa ako malý chlapček. Je tam Emily, Samo a Jace. Plačú. Toto nedám. "Ľúbim ťa sestrička" zašepkal som a začal som utekať preč z nemocnice. Hrozne to bolí.

Pohľad Jacea :

Už tu sedím celí ten čas a pozerám na ňu ako ona ani nevníma že my tu sme a že sa trápime. Že plačeme a že sa o ňu bojíme. Ešte keď si uvedomím to že ja za to môžem. Rozplakal som sa ešte viac. Že ja vlastne môžem zato že môže zomrieť. Jej život visí iba na tých prístrojoch. Bože ja som taký blbec. Taký blbec! Keby za ňou idem tak sa toto nestane. Proste môžem za jej aj našu bolesť. Aj keď ona teraz tú bolesť necíti ale keď do nej narazilo to auto. Muselo to bolieť. Zajtra mám 18 rokou. Toto je vážne skvelí darček. Nenávidím sa za to... môžem za to že ju to auto zrazilo...môžem za všetko čo sa jej stalo. "Mrzí ma to Sarah. Tak veľmi ma to mrzí" povedal som jej a ďalej som plakal. Možno si myslíte že som padavka. Ale vciťte sa. Predstavte si že niekoho milujete a ona je v nemocnici a život má na vlásku. Držal som Sarah za ruku a hladkal jej ju. Pomaly som zaspával.

Dúfam že sa páčila 😖💕
Inak. Sledujte BabkaJantarka 😂😂😂❤