Môj Rocker √

27.kapitola

Neviem, koľko bolo hodín, keď niekto začal mlátiť do dverí. Trúfala som si povedať, že niečo po tretej.

Tvárila som sa, že ďalej spím, zatiaľ čo Landry niečo mrmlal a veľmi neochotne sa snažil dostať preč spod môjho tela.

Nechal otvorené dvere od izby a počula som ako jeho bosé nohy došlapujú po dlážke.

Otvoril dvere, započula som silný náraz dverí o stenu a známy hlas.

,,Dopekla, to zabolelo."

Stuhla som. Dan pravdepodobne vstúpil do bytu, pretože dvere sa zatvorili a počula som ako telo dopadlo na gauč. Áno, dalo sa to, pretože skôr ako vôbec dopadol na ten gauč, trafil nejakou časťou tela do stolíka hneď vedľa koženého gauča.

,,Smrdíš od alkoholu a vyzeráš ako stoka."

Dan sa zasmial.

,,To mi povie niekto, koho ksicht vyzerá ako po atomovke."

Landry si odvrkol a započula som cinkot pohárov, zabuchnutie a následne vodu.

,,Tu máš. Bude ti lepšie."

Neviem, čo sa dialo ďalej. Obaja boli ticho. Pravdepodobne sa jeden druhému dívali do očí.

,,Nechcem žiadnu zasratú vodu a už vôbec tabletku."

Rozbil sa pohár, z čoho som usídila, že ho vyrazil z Landryho rúk. Pri tom rozbití som vyskočila skoro z kože. Vyľakalo ma to.

,,Dopekla, Daniel ! Toto nie je tvoj byt !"

Dan sa znova zasmial.

,,Si tak nudný, Landry. Ako len teba môže chcieť."

Hovoril o mne. Jednoznačne. Ten odpor z jeho hlasu.. Naskočili mi z neho zimomriavky.

,,Rozprávaj, keď budeš triezvy."

Musela som sa pousmiať. Landry bol nahnevaný. Použil taký hnusný tón až som zacítila motýle v podbruší. Vždy používal milý tón. Bolo to pre mňa niečo nové.

,,Som triezvy až moc."

Landry zo seba vydal ironický smiech a následne hodil črepy do koša. Teda, myslím. Podľa zvuku to tak pôsobilo.

,,Chodíš sem iba keď si vypiješ, dopekla. Neklameš mňa. Klameš seba."

Ticho. Počula som len vlastný dych. A to ticho ma mučilo natoľko až som mala chuť postaviť a pozerať pomedzi dvere na nich.

,,Myslíš za triezva sa to dá ? Stále tu vidím Linu, došlaka."

Znova som stuhla. Čo ?

Landry vydal zvláštny zvuk a následne niečo narazilo o stenu. Rozbilo sa to a následne za ozval ďalší buchot.

,,Ty nemáš právo o nej hovoriť. Ani najmejšie !"

Bol taký nahnevaný a použil taký odmeraný tón až som sa bála. Nie však o Dana. Oňho. A možno aj o seba. Aj keď viem, že by mi neublížil.

,,Strkal si svojho vtáka do zlej diery, Daniel. Namotával si ju. Presne tak ako to robíš s každou. Vedel si, že ťa nechce, a preto si robil všetko preto, aby si sa k nej dostal. A tak to aj dopadlo."

Chuť postaviť sa, bola silnejšia. Čoraz viac. A to, že som sa cítila ako nepozvaná, čo som vlastne aj bola, keďže som ho prepadla neskoro ráno, o tom radšeja ani nehovorím.

,,Zomrela kvôli tebe. A ja, veľký hlupák, ten najväčší, sa s tebou zajebávam aj naďalej. Bola moja, dopekla !"

Zrazu som vedela, o kom hovorí. O jeho láske. Ak by mi o nej Ari nepovedala, nevedela by som, o čom sa rozprávajú.

,,Bley nie je ona, Landry."

Landry sa ironicky zasmial. Možno až šialene.

,,Vážne ? Si šikulka, Daniel."

Ticho. Zabije ma. Dnes určite.

,,Chceš ju lebo ti ju pripomína."

Pravdepodobne pokrútil hlavou. Alebo v to len sakra dúfam, aby som utíšila náhlu bolesť v žalúdku.

,,Vieš hovno, Daniel. Také veľké ako si ty sám. Bley nemôže byť viac rozdielná. Ja by som kľudne mohol povedať, že ju chceš preto lebo ju chcem ja. To je práve to, však ? V živote máš také veľké gulové, že vždy si chcel a zhrabal všetko, čom mal alebo chcel."

Zrazu som započula taký silný náraz až ma zamrazilo. Daniel vrazil Landrymu. Alebo naopak ? Sakra !

,,Opilecké hovno, ktoré ma ranu ako decko. Choď domov a vyspi sa, Daniel. Ráno budeš vyzerať lepšie a koliečka budú pracovať na správnom mieste."

Nádych.
Výdych.
Možno som počula vlastné výdychy nádychy, možno Landryho.
Možno Danove.

,,Odpokne ťa ako prašivého psa hneď po tom, čo o tebe všetko zistí."

Následne som počula buchnutie dverí.