Môj Rocker √

24.kapitola

,,Došlaka, Bley, nevymýšlaj !"

Zvrieskla Ari a schmatla mi z rúk čierne tričko. Hodila ho naspäť do skrine a keď som sa poň chcela natiahnúť, zdrapila ma za ohyb lakťa a prudko k sebe otočila.

,,Zbláznila sa ? Nemôžeš odísť !"

Chcela som sa jej vytrhnúť, ale bola natoľko silná až mi zarývala nechty do kože. Čo nedáva vedieť, že je silná, ale jej stisk samotný je.

,,Môžem, Ari. Kedykoľvek. Nie je to môj byt."

Ari si ma k sebe pritiahla a nahnevano na mňa pozrela.

,,Bývaš tu rovnako ako ja. Je to aj tvoj byt, Carla."

Chcelo sa mi plakať. Ari nepoužila moje meno od našich deviatich rokov. To len značí, že viem o tom, ako začínam bežať predtým, čo ešte neskončilo.

,,Nemôžeš odísť kvôli hlupákovi. Nemôžeš. Nebyť hlúpa, dopekla !"

Mykla mnou, viac zaryla nechty do mojej pokožky a jej pohľad sa premenil. Mala v nich agresívosť.

Lenže to nie je tak, že bežím pred Danom.

,,Zničíš seba, jeho aj Landryho. A ten si to zaslúži najmenej, Carla. Najmenej."

Je viac dramatická, ale myslím, že je taká presne preto lebo sa mi snaží hrať na city a pravdou je, že mojej situácii nerozumie. Lebo o nej ani nevie, čo je moja chyba, nie jej. Reaguje iba na to, čo vidí. A podľa toho, čo videla v bare, sa nazdáva, že moje city voči Danovi sú silnejšie, ale zároveň cítim niečo aj k Landrymu a tým, že okolo nich hopsám, ničí aj mňa.

Moja mama vždy vravela, že kamarátov môžeš mať veľa. Ale z nich sa najde len pár ľudí, ktorí ťa tak môžu nazvať a ty ich. A tí ťa naučia všetko. Bolesti, zrady, naučia ťa užívať si život, zatiahnú ťa do prúserov. Každý jeden kamarát ti dáva niečo špecifické zo seba. Či už to majú byť zvyky, vedome sa naučíš ich slang alebo váš smiech sa začne podobať. Niečo, čo ti potom chýba, ak ho stratíš, nie možno samotný človek.

Takže Dan o svojich kamarátoch určite vie viac ako ja sama.

,,Dopekla, Carla !" znova zvrieskla a pustila ma. Surovo, odmerane a podráždene.

,,Ani si nedokážeš predstaviť ako ma bolí srdce zakaždým, keď vidím Landryho. Ty ho vidíš ako zlato. To je pravda, to on je. Dal by ti všetko, nečaká od toho nič, stará sa, niekedy až prehnane, ale nemáš tušania, čím si prešiel."

Prešla si rukou po tvári. Akoby ju hovorenie vyčerpávalo. Akoby som ju ja vyčerpávala.

,,Landry nemal veľa dievčat, Carla. A vieš prečo ?"

Vedela som. Teda, niečo vo mne mi hovorilo, že to viem. Ale mlčala som. Aj tak nechcela odpoveď. Poznám ju.

,,Vždy a vždy tu bude Daniel. Vždy. Koho by lákalo zlatíčko, keď zeňa môže mať drsniaka, páči sa jej, keď s ňou zaobchádza drsne a je natoľko skazený, až sa jej to páči ?"

Sadla si a zložila si hlavu do dlani. Pochopila som, že Landry pre ňu znamená omhoho viac ako dáva najavo. Jasné, nemiluje ho. Jej srdce má stále Dan. Miluje ho ako človeka a cíti zaňho bolesť.

,,Dry nikdy nemal šancu. A aj cez to vždy stojí pri ňom. Aj keď si uvedomuje, že Dan nie je kamarát do dažďa. Je s nim preto, lebo ho ma skutočne rád a vidí v ňom viac ako my všetci."

Pozrela na mňa so slzami v očiach. V poslednej dobe sme všetci kurevsky preomotivovaní.

,,Ako by nebolo Drya, Daniel je v sračkách zo života, Carla. Veď, sakra .. On dokáže po ňom utierať zvratky vždy, keď sa zloží na ešte väčšie sračky, chodí mu nakupovať, volá mu, aby sa uisťoval či je v poriadku a stará sa oňho ako matka. Čokoľvek ťa napadne, to Dry robí."

Mala som na jazyku čo Dan robí pre Landryho, ale ona odpovedala na nevyslovenú otázku.

,,Daniel si nič z toho dostatočne neuvedomuje. Áno, pomáha mu, predsa len, najlepší kamaráti to robia, ale ani zďaleka nerobí to, čo Dry preňho. Ide mu iba o seba o svoje uspokojenie, Carla."

Byť sebecký je zároveň veľmi dobrá vec. Ide však o tie životné princípy, na ktoré musí človek prísť sám. Ešte čase, v ktorých som mala kamarátov.. povedzme, že práve vďaka nim som pochopila, že nimi nie sú. Robíte pre nich tak veľa a všetko, že vám nedochádza ako nedokážu vrátiť to, čo im dávate. Lenže koniec-koncov oni to nevedia práve preto, že si ich naučíme takým mizerným spôsobom, že sa nemôžete hnevať na to ako máte po rokoch holé ruky. Tu príde princíp, kde si uvedomíme, že síce áno, je pravda ako si človeka naučíme, ale stále ma vlastný rozum a najlepšie vie, čo sa patrí a čo ma urobiť. Už len z toho samotného princípu.

Mal by teda vedieť, že kamarátstvo je niečo, čo sa pestuje od základu. Ja niečo priložím, následne priloží kamarát. Nejde o žiadne porovnávanie, kto dá viac alebo vloží viac úsilia, ale ide predovšetkým o tú nevedomosť, kde sa vráti to, čo dávame. Prirodzene. Kde si to ani nevšímame.

Takže nič z toho, čo som dávala, sa mi ani len z princípu nevrátilo. Zbohom, dlhoročné priateľstvá, v ktorých som žila od malička až do dospelosti.

Postavila sa a prešla ku mne. Oči červené od sĺz a so strapatými vlasmi. Zobudila som ju totiž pri vyberaní kufrov.

,,Daniel ťa chce. Viac, ako ktorúkoľvek predtým. To je to, čo si naozaj myslím. A ak by to malo znamenať, že príde o svojho najlepšieho kamaráta, potom to urobí."

Toto je zase jen uhol pohľadu, ktorý mi dokáže zmeniť myslenie. Preto je vždy dôležité myslieť na to, čo nám skutočne vraví naše vnútro, nie ľudia, pretože práve tí často môžu byť zodpovedný za naše činy a ich samotný dopad.

,,Ak si vyberieš Dana, Landry to zvládne, Bley. Dostanem ho z toho. Bude to ťažké, bude zlomený, ale možno niekde vonku čaká naňho ta pravá. Je silnejší ako vyzerá. Zvládol smrť svojej lásky. Zvládne aj toto."

Nevravela som snáď, že to práve Dan má niekde tam vonku, možno práve pod nosom, svoju pravú lásku ? Takže iste, aj napriek tomu, že viem, aká je odpoveď, ma Ari zneistila a dala pocit, že mám prehodnotiť skutočnosti.