Broken Chance ✔

11.

Vybehla som von aj s telefónom v ruke a snažila sa dovolať krstnej. Nič. Rozhodla som sa za ňou zájsť. Po kamennom chodníku som šla asi hodinu, kým som sa nedostala k nej domov. Fakt neviem, ako som sa tam zrazu ocitla.

Zaklopala som na mohutné dvere z dubového dreva tmavej farby. Prekvapená žena mi otvorila a venovala mi jeden nepekný pohľad. Nedala som sa odradiť.

,,Krstná, ja viem, že som vám sľúbila zavolať a-"

,,Takmer som zošalela! Najskôr príde o život tvoja mama kvôli jednému mužovi a teraz ty! Vieš ako som sa bála? Dočerta, Lief!"

Vyletela na mňa. V očiach som jej však videla lásku a tá ma poháňala dopredu.

,,Viem, aké to je báť sa o niekoho život viac ako o ten svoj, krstná. Ale prosím, nechaj ma to vysvetliť."

S prosbou som sa jej snažila votrieť do hlavy, aby ma nechala to vysvetliť. Sklopila pohľad a pustila ma dovnútra. Mala to tam viac-menej veselé. Jasné. Tmavé farby som tu ani nevidela.

,,Dáš si niečo?"

Spýtala sa ma hneď ako sme vošli.

,,Nie, ja.. Len ti to chcem objasniť, nemôžem sa dlho zdržať, pretože-"

,,Tak spusť."

Povzdychla si a pomasírovala si spánky. Sadla si na veľký biely gauč a potlapkala na miesto vedľa. Prisadla som si k nej a objala sa rukami.

Nádych, výdych.

,,Fajn.. Lucas je.. On, má chorobu. Rakovinu pľúc. Už sa to nedá vyliečiť a zostáva mu už len päť dní."

Nastala dlhá odmlka a slzy rynúce sa zo štyroch očí. Obdivovala som, že krstná bola tentoraz ticho. Chápala atmosféru smútku celej mojej situácie. Chytila ma pevne za ruku a počkala, kým budem môcť rozprávať ďalej.

,,A za tých päť dní chce splniť už len tri priania. Naplánovať si svoj pohreb, cigaretu a pozajtra chce... Svadbu."

Krstnej sa uplakané oči rozžiarili a stisk zosilnel.

,,Si pozvaná."

Zasmiala som sa. Ona mi darovala jeden z jej šibalských a veselých úsmevov.

,,Ty, Lief.. Máš predstavu kde bude svadba a kto bude oddávajúci, aká bude výzdoba a aké budeš mať šaty? Je to strašne narýchlo. A čo jedlo? Kapela?"

,,Všetko už máme naplánované. Stihli sme to za menej ako pol hodinu. A vraj, že svadba je náročná."

Obe sme sa zasmiali. April mi chytila tvár do rúk a darovala mi mamičkovský bozk na čelo.

,,Si presne ako Cheryl, Lief."

Poznamenala so smutným úsmevom a iskrou v očiach. Z oka jej vytiekla slza, ktorú potom bleskovo zotrela.

,,Takže máš aj šaty, výzdobu a-"

,,Nie. To najhlavnejšie nemám. Idem to totiž dnes vybaviť."

Usmiala som sa na ňu. Ona sa šibalsky uškrnula.

,,Náhodou viem o takom jednom svadobnom salóne."

Rozsvietili sa mi oči. Táto žena je moja záchrana.

,,Vážne?"

Prikývla a namierila ukazováky oboch rúk na seba.

,,Práve hovoríš so šéfkou."

Otvorila som ústa do písmena O. Tak to nemôže byť pravda.