9.

122 21 10
                                    

Pohľad tretej osoby:

,,We booked our flight those years ago, 
You said you loved me as you left me.
Regrets still haunt your saddened head 
but I promised you that I will see you." 

-Náš let sme objednali pred rokmi, 
povedal som, že ta milujem, keď som ťa opusil,
Výčitky stále prenásledujú moju prázdnu hlavu,
Ale sľúbil som, že ťa zasa uvidím.-

Tá pesnička v nej vzbudzovala radosť. Vedela, že hoci nie je písaná priamo pre ňu, je písaná pre niekoho, koho niekto ľúbil. A ona milovala pesničky o láske. Priam zbožňovala. Kedysi bolo pre ňu obdobie lásky niečo ako keby nežila. Brala to za úbohú, psychickú bolesť. No tie časy sú už dávno preč a ona je s tým vyrovnaná, že ho nezíska späť. Je vyrovnaná s tým, že pesničku, ktorú bije jej srdce už nikto nebude počuť, hoci v to tajne verí. Zatvorila notebook a pozerala sa z okna. Vysmiate tváre, všade okolo sa to hemží ľudmi. Londýn milovala a preto aj nenávidela. Pamätala si na kritické obdobie, ktoré zavinil on, ale jej silná osoba sa z toho dostala. Nie som a nebudem ako Cheryl. Usmiala sa nad tou myšlienkou a pustila si ďalšiu pesničku z playlistu. 

Obdivovala vernosť u niektorých ľudí, najma tých, ktorý sú v znamení raka. Prečo taký on nebol? Ale už dosť bolo spomínať na starú lásku. Predsa len Dave nepísal zbytočne na sklíčko Nikdy sa neobzeraj. Nedokázala mu odolať a on ju využil. No kvôli nemu nesmútila. Jej hlavu pomútil nemí chlapec. Pamätala si, ako doležito sa tváril, keď jej hovoril o tom, že má strážiť dievča v sklepe. Pamätala si, ako na ňu s láskou hľadel a vravel jej, že ju miluje. Tak prečo potom už nikdy viac nič nepovedal? Jej vždy rozprával. Jej dokázal povedať čokoľvek, ale pred niekym iným nie. Will, prečo si to spravil? Prečo ti to hlúpe dievča pomútilo hlavu? Rozprávaš aj pred ňou? Pevne k sebe privrela viečka. Nechala odísť myšlienky na podvodníkov až k romantickému dramatu, ktoré sa odohrávalo pod jej oknom. 

,,Jessabel Washar! Zradkyňa! Matka bez chrbtovej kosti! Ako si mohla?!" 

Spoznala ten hlas. Dosť dlho na to, aby hneď z fleku povedala, kto tam straší. 

,,Ja nie som Jessabel Washar! Som Jessabel Strowling, prosím, už ma nechajte." 

No tento hlas nepoznala. Bol uplakaný, divný až hysterický. Nevedela, kto to je a prečo ju David pritlačil o stenu. 

,,Zhor v pekle, suka!" 

,,Prosím, ja neviem kto si..." 

,,TVOJ SYN DO PEKLA!" 

,,Mám 20 preboha!" 

Začala kričať o pomoc, ktorá neprichádzala. David tu mal zopár mafiánskych kamošov, aby dali signál iným, že toto celé je len divadielko a ľudia tomu uverili. No ona nie. Vzala si mikinu a zutekala po schodoch dolu. 

,,David! Nechaj ju!" 

Pripadala si ako v akčtnom seriály v roli o priazeň nejakého juana. Takmer sa rozosmiala. 

,,Choď do Boha!" 

Zareval na ňu. Bol na tom zle, nemusela ho ani poznať na to, aby to vedela. Stačilo nehľadieť iba na seba.

,,Preboha, to nie je tvoja matka!" 

Letela na pomoc sladkej slečne pritlačenej k múru. Odtrhla ich od seba, prekvapivo to bolo dosť jednoduché. Slečna sa poďakovala a utekala čo najďalej. Isto oľutovala tie noviny. V duchu sa zasmiala a pozrela na Davida. Na jej milenca z čias dávnych. Boli si blízky, to nepoprie, ale teraz sa jej skor hnusí ako ju priťahuje. Vlastne si uvedomujem, že s Willom sme sa podviedli navzájom. Povzdychla si.

,,Dokedy tam budeš sedieť?" 

Podala mu ruku, ktorú on neprijal. Zložil sa tam. Zložil sa pred ňou. Vzlyky ním otrásali ako o život. Vnútri zacítila ľútosť, ale nedala nič najavo. Nechala ho tam. Na studenej zemi ako on kedysi ju aj Cheryl. Vedela, že Will by to nikdy neurobil, že on by nikdy neklamal. Vie to. 

,,Kam si dala tie hnusné obrazy, preboha? Vieš, že neviem kresliť!" 

,,Klameš Will. Vieš, že kresliť vieš." 

,,Ale no ták!" 

Podišiel k nej a chytil ju pod lopatkami. Perami sa prisal na tie jej. Milovala to. Milovala jeho, jej drogu, bez ktorej nemože dýchať. 

,,Dala som ich vystaviť do mojej galérie." 

Usmiala sa, keď sa od seba s námahou odtiahli. 

,,KAM?!"

Zvrieskol. Dobre vedela, že ho to naštve a začala sa smiať. 

,,Ukľudni sa, sú hore na povale. Nemusíš sa báť, nikto neodhalí tvoj hriech." 

,,Náš hriech, s-" 

,,Ššššš." 

Zasmiala sa a tuho ho objala. Vedela, že oni dvaja by nemali, ale nikdy si nepomohla, ľúbila ho, i keď to zákony nedovoľovali. 

,,Will? Klamal si mi niekedy?" 

Zamyslel sa. 

,,Nie." 

,,Vážne?" 

,,Neveríš mi?" 

Nosom sa obtrel o ten jej. Nepochybne ju miloval.

,,Chcem mať istotu, veď vieš." 

Vzdychla, i keď vedela, že on ju nesklame. Nemože, veď sú rovnaký. 

,,A práve preto ti nikdy nebudem klamať. Nikdy ti nepoviem. že s tebou zostanem navždy, lebo to neviem. Nikdy ti nepoviem, aby si ma nechala na pokoji, lebo nemožem poprieť, že ťa ľúbim, i keď by sa to nemalo. No ták, bojíš sa zbytočne." 

Vzal si ju do náruče a vyšiel hore po schodoch. 

Usmiala sa nad starou spomienkou. On naozaj nikdy neklamal. Dokonca ani vtedy, keď hovoril, že je nemí. Teda, keď písal, že je nemí. Vtedy mal 16 rokov, keď sa to stalo. Veľmi ich ľutovala oboch. Vedela však, že ona by aj tak o chvíľu skončila v blázinci. Zakazovala sa im stýkať, no oni v tom pokračovali. Že to nie je správne vedeli už dávno, ale ľúbili sa. Nikdy nedokázala prechovávať iné city k inému mužovi, len k nemu. Hoci ich vzťah bol pred 7 rokmi a ukončil ho práve Will, keď išiel sledovať to dievča, stále sa k nemu v podvedomí vracala. A raz sa stretnú. Vie to a hotovo. 

---------

No čo moji? Zmätený? Ja som bola tiež xD. Ale žiadne strachy, všetko sa ukáže! Chytila ma písni nálada, zajtra očakávaná kapitola z pohľadu Cheryl! Kľud, všetko už je, ako má byť. No neodsudzujte tento príbeh- Ďakujem 

H♥pe y♥u like it 

Y♥ur ✖RB_L✖ 

Broken Chance ✔Where stories live. Discover now