2.

213 34 6
                                    

Nič sa nezdalo tak dlhé, ako táto búrka a ticho v miestnosti. Dalo by sa krájať na malé, malé, malé a malé kúsočky, až by ich niekto zjedol a začal rozprávať. Je to choré, že mi chýba? Je to zlé, keď smútim za niekym, kto o mňa nejavil ani seba menší záujem? A prečo o mňa vôbec stál? Na čo toľko zbytočných chvíľ so mnou, keď si mohol užívať s nejakou krajšou kurvičkou? A možno si aj užíval...

Vraví sa, že na každé prečo existuje preto. No aj tak keď budem vedieť odpoveď, mi to nejako extra nepomôže. Ak má voda príliš veľké teplo, vyparí sa. Ak zasa veľký chlad, zamrzne. Moje srdce bolo ako voda. Tak potrebné existovať pre niekoho, kto potrebuje prežiť tak isto, ako ono. Malo teplotu, ktorú riadne potrebovalo, žilo krásne a bilo pieseň nekonečnej lásky a prejavovania života. No dostalo príliš veľký zásah, a dievčenské jazierko nádeje, snov a najmä lásky vytieklo. Trochu vody však zostalo. Ako sa hovorí vo filmoch, že nič nemôže byť už horšie, a vtedy začne pršať, tak teraz prišli veľké mrazy a voda sa premenila na ľad. Ucpala síce dieru, ale niečím horším, akoby krvácala. Zanevrela som. A presne takto dopadlo moje srdce. Veľká krvácajúca rana upchatá ľadom. Ach áno, presne tak...

~ako sa voláš?~

Podstrčil mi papierik a milo sa usmial. Ľadovím pohľadom som ho preskenovala a odfrkla.

,,Na čo ti to je?"

Natiahol sa za papierikom a rýchlo naň načarbal:

~Vyzerá to na dlho. A keď v tichosti, tak aspoň nejako "komunikovať"~

,,Nemám záujem."

Založila som si ruky a pozerala smerom k oknu. Kútikom oka som ho zahliadla. Jeho oči a pery sa neprestávali smiať. Vyzeral na veľkého bojovníka. Veď akoby nie, keď celý život trpí tým, že nedokáže rozprávať.

~Nech sa páči, môžeš ísť von.~

Pozrela som na papierik a potom do okna. Zamrazilo ma a zazrela som naň.

,,A to ti mám povedať životopis?"

Ironicky som sa zasmiala a nadvihla obočie. Mala som pocit, že tento chalan sa nedokáže mračiť. Život berie s veľkým optimizmom, aj keď k nemu bol krutý. Presne tak ako ku mne, ale on si za to nemohol. Mala by som mať zľutovanie? Mala by som vlastne cítiť ešte niečo, okrem stáleho tlkotu srdca?

~Stačí meno, ale ako chceš, môžeš aj obľúbené sexuálne hry.~

Tupo som naňho zízala a cítila, ako mi horia líca. Keby mohol, vyprskol by tu smiechom, no miesto toho sa len naklonil do predu a jeho úškrn sa zväčšil.

,,Idiot!"

Prskla som a vstala z kresla v nádeji, že búrka prestane, ako vykročím ku dverám. Nestalo sa a opäť som tresla rozheganými dverami. Ten zvuk mi pripomenul vŕzganie postele. Ah, ako som neznášala ten zvuk! A sprotivil mi ho ON!

,,Ak sa nevyzlečieš, znásilním ťa. Veď vieš, že mi to je jedno."

Nechutne sa zasmial. Alkohol z neho páchol vo veľkom štýle. Tak neskutočne sa mi hnusil!

,,Si opitý. Idem spať, dobrú noc."

Pípla som a preutekala okolo neho, aj keď bol rýchlejší a schytil ma za ruku. Jeho pery sa natisli na tie moje a drsne ich bozkávali. No nespolupracovala som. Nechcela som. Hnusil sa mi zápach alkoholu z jeho úst, hnusil sa mi on! Strelil mi facku, až som reflexne otočila hlavu o 120°. Z očí mi šľahali blesky, nebezpečné a zúrivé iskričky sa doňho zabodávali a postupne ho aj rozosmiali. Dokáže ma tým tak naštvať!

,,Cherrie, nepoprieš, že ma chceš. Tak sa tu nehraj na drsnú devu, blbka."

Opäť sa zasmial, vzal mi moje ruky a premiestnil si ich k rozkroku. Robil s mojimi rukami pohyby dopredu a dozadu. Hnusilo sa mi to, cukla som rukou, ale to ho neodradilo od tej činnosti. Cítila som hrču pod mojou dlaňou. Rozhodne sa má čím pýšiť, ale ja som to nechcela! Vlastne som to ešte nikdy nerobila a bola som popravde dosť v strese. Nemá to vzniknúť z vášne? Alebo aj odpor je v pohode? Ruky mi strčil pod boxerky a začal si ho hladkať. Zaťala som ruky v päste a neprestávala v boji vyšmyknúť sa mu. Zavrčal, vystrčil si moje ruky z jeho boxeriek a zhodil ma na posteľ, kde si na mňa sadol. Začala som kričať, no on sa len priblblo usmieval. Vedel, že ma nikto nemôže počuť.

,,Vzrušuje ma to."

Uškrnul sa a začal mi dávať dole tričko. Detailne si prezrel moje nahé brucho. Ruky mu vkĺzli na môj chrbát a rozopli podprsenku. Jedným ťahom ju odhodil a začal ma ohmatávať. Od zúfalstva, ktoré som vtedy cítila, mi začali stekať slzy. Sadol si mi na brucho a dal dole rifle s gaťkami. Vtedy ma rukami zaboril do postele a vzal si ma. Tam, na starej rozheganej posteli, ktorá vŕzgala, ako tvrdo prirážal. A ten zvuk som počula stále. Prosila som ho, aby prestal, no len ma vysmial. Vzal si ma, vzal si moje pannenstvo tam, kde som už nikdy nevkročila. U mňa...

Aj teraz som ten zvuk počula, prehrala si všetko, čím som si postupne prešla každú noc a nikdy necítila nad sebou nebo, vášeň, ale mokrý poštár od sĺz. A aj tak ho milujem?

~A-K-O S-A V-O-L-Á-Š?~

Nasupene ku mne prišiel a strčil mi pred nos papierik. Uchechtla som sa.

,,Nezájem."

Obišla som ho a sadla si späť. Chytil ma za lakeť a zahľadel sa mi do očí. Vystrel ku mne ruku, akoby ma šiel udrieť, ale vystrčil prostredník a so smejúcimi sa očami si sadol. Nemo som naňho civela.

,,Cheryl, volám sa CHE-RYL!!"

Zakričala som naňho. Jemne na mňa otočil hlavu a usmial sa. Prikývol na znak súhlasu a pozeral do okna. Prepadli sme sa do pasce trápneho ticha, žiadne písmenká, alebo niečo, čo by zachránilo situáciu, do ktorej sme spadli. Nazrela som do okna. Prestalo pršať!

--------------------------------

Hope you like it! :3 a vďaka za podporu, zlatíčka <3

Broken Chance ✔Where stories live. Discover now