Starboy /POZASTAVENÉ/

Kapitola Piata - Prisahám

DÔLEŽITÁ POZNÁMKA AUTORA NA KONCI

°Chantal°

„Budíček! Vstávame decká, o pätnásť minút sú raňajky!" trieskal nám na tmavo-hnedé drevené dvere tréner. Zavrčala som, pretočila sa na brucho a hodila si hrubý, perím naplnený vankúš cez hlavu. Do izby cez odostreté závesy prenikalo ostré ranné slnko a dopadalo mi na holý chrbát.

„Ideme!" kričala mu z kúpeľne celá vytešená Dominiqué, kým my tri sme ešte v polospánku ležali v posteli so zakrytými hlavami.

„Aká, že je pointa týchto prázdnin? Nemôžem sa ani v kľude vyspať?" sťažovala sa unavená Triana. Povzdychla som si a s ťažkým srdcom sa zodvihla z vyhriatych perín. Spustila som bosé nohy na studenú podlahu, pri čom mi telom prebehla triaška a na pažiach naskočila husia koža. Natiahla som obe ruky nad seba a prehla sa v chrbte, aby som trochu rozhýbala svoje stuhnuté svalstvo.

„Nika? Budeš v tej kúpeľni ešte dlho?" zvolala som smerom k nej a prehrabla si zamotané vlasy.

„Pokojne môžeš ísť aj teraz." Odpovedala mi pohotovo a už vychádzala von, v rukách zvierajúc svoje husté kadere, prepletajúc ich cez gumičku.

„Vďaka." Vydýchla som a pobrala sa spraviť zo seba aspoň trochu človeka.

***

„Poďme, čo ste takí prispatí? Už ste predsa hore cez hodinu! Pohyb, zoradiť." Divo gestikuloval tréner a snažil sa nás dostať do jedného súvislého radu. Aby som to spresnila, naše osobnosti dnes ráno sa delili na dve skupiny; tí premotivovaní, ktorí sa tešili na tréningy a zápasy a chceli čo najskôr začať a tí, ktorí by najradšej skočili späť do postele a už nikdy z nej nevyliezli. Myslím, že v početnej prevahe bola určite druhá skupina, do ktorej som sa radila aj ja.

Lenivo som sa pobrala na svoje miesto v rade dievčat. Asi jeden krok za nami tvorili zástup chalani v modrých šortkách, väčšinou bez tričiek, ktorí sa netvárili o nič viac nadšene ako my.

„Fajn, chápem, že máte prázdniny a že ste včera určite nešli spať v rozumnom čase, ale tu nie sme pre srandu vážení. Toto nie je letný tábor, ale sústredenie, čo znamená, že makáme každý deň, bez ohľadu na to, koľko z vás má v sebe ešte zostatkový alkohol, o ktorom ja, samozrejme, nič neviem. Takže teraz vás poprosím do dvojíc, precvičíme si prihrávky. Dvojice chalani s dievčatami." Podotkol ešte nakoniec a spľasol rukami dokopy, čím nás popohnal k činnosti, o ktorú sme boli požiadaní. Otočila som sa na päte a zapozerala sa na chlapca za mnou.

„Zdá sa, že sme spolu." Žmurkol na mňa a pohrával sa s krúžkom v pere.

„Nezavadzia ti to pri bozkávaní?" naklonila som hlavu na stranu a nespúšťala zrak z kovového piercingu.

„Zatiaľ nikdy. Ale môžeme to vyskúšať, ak-" s úškrnom pristúpil o krok bližšie, ja som ho však zarazila s rukou na jeho hrudi.

„Vďaka Nash, ale myslím, že sa zaobídem aj bez tejto informácie." Falošne som sa usmiala a zachytila loptu, ktorú k nám kopol John.

„Ako chceš." Zodvihol ruky do vzduchu, dlaňami ku mne, na znak kapitulácie a zasmial sa. Pokrútila som hlavou a rozutekala sa s loptou po ihrisku.

***

„Pôjdeš poobede?" ozvalo sa mi pri uchu keď som s uterákom okolo tela vychádzala zo spŕch. Mierne som nadskočila a natočila spýtavý pohľad smerom k Holly.

„Nepočúvala si? Na konci tréningu John vravel, že nás vezme k jazeru." Pretočila očami a vrátila sa k svojej predošlej činnosti, ktorou bolo sušenie vlasov.