"Nebudem patriť medzi ne. Nebudem jedna z nich." pokrútila som hlavou.
"Prečo je to tak hrozné? O nič predsa nejde." pokrčil ramenami a nahodil svoj typický, žiariaci úsmev, ktorý mal každú dostať do kolien.
"No práve." prehodila som si vlasy n...
„Nekop do mňa, počuješ? Heeej!" strkala som do spiaceho Gabea vedľa mňa. Ten chlapec nevie spať normálne, v duševnom i fyzickom pokoji?
„Čo zasa?" zabručal a pootvoril rozospaté oči.
„Už desať minút do mňa kopeš, ja nie som boxovací mech." Prekrútila som očami a znova sa mu otočila bokom. Vzala som si od Dylana reproduktor a zvýšila hlasitosť pesničky, ktorá práve hrala. Hneď, ako to Lucas – alebo Marcus? Nepýtajte sa ma ktorý – zaregistroval, vstal zo sedadla, skríkol: „F*ck that little mouse, 'cause I'm an albatroz!" a začal behať po rukách cez celú uličku medzi sedadlami ako šialený.
„Marcus, okamžite si zasa sadni!" nahnevane naňho namierila prst asistentka trénera, Marysa.
„Ale ja som Lucas." Zasmial sa a znova sa postavil nohami na zem.
„Dobre, prepáč Lucas. Ale sadni si už." Vydýchla unavene. Ani sa jej nedivím, rozlíšiť ich je asi tak ľahké ako odlíšiť od seba dve vajcia. Takmer nemožné. Mali by nosiť menovky. Lucas si teda poslušne sadol a než sme sa nazdali, znova začal rozprávať John.
„Momentálne sa nachádzame necelú pol hodinu cesty od nášho cieľa, takže už by sa zišlo vás oboznámiť so základnými vecami. Hneď ako prídeme, ubytujeme sa v chatkách po štyroch. Smerom napravo od autobusu pôjdu chlapci so mnou, naľavo dievčatá s Marysou. V hlavnej, najväčšej chatke, ktorá oddeľuje dievčenskú a chlapčenskú zónu budeme my. Nechcem vidieť žiadne výmeny či už s rovnakým, alebo odlišným pohlavím. Tak, ako sa rozdelíte dnes, budete celý mesiac. Každá chatka má vlastný záchod aj sprchu, dokonca aj malú kuchynku, keby ste zomierali na hlad. Raňajky, obed i večera budú v jedálni, ktorá sa nachádza na prízemí hlavnej chatky. Budíček je každý deň o siedmej, od pol ôsmej do pol deviatej sú raňajky a o pol desiatej začína každému z vás ranný tréning. Či už budete spojení, alebo oddelení, zistíte vždy deň vopred. Buď od nás, alebo to bude vyvesené na nástenke v jedálni. Obed je od dvanástej do jednej, večera začína o siedmej. Každú sobotu sa konajú zápasy s ostatnými tímami v okolí. Súťažíte síce oddelene ženská a mužská kategória, no tréningové zápasy budete hrať proti sebe. Čo sa týka pravidiel, v prvom a najdôležitejšom rade, viete, že chápem, že ste mladí a aj tak budete porušovať pravidlá, no buďte aspoň tak nenápadní, aby sme na to neprišli. Nemôžeme všetko prehliadať, tiež máme svoju prácu. Takže, žiadne návštevy po večierke, ktorá je pre každého bez výnimky o jedenástej. Žiaden alkohol, cigarety, či dokonca drogy. Vždy, keď sa budeme vracať z mesta, skontrolujeme vám tašky. Bez nášho povolenia nikto nejde k jazeru, budeme chodiť spoločne, alebo sa prídete opýtať, ale nikto nepôjde úplne sám. Inak nijaké extra dôležité pravidlá nemáme, nie ste už malé deti, tak snáď viete, čo môžete a čo nie. To by bolo asi všetko, tak sa môžete začať obúvať a baliť si príručné batožiny, o chvíľu vystupujeme."
***
„Dylaaaan. Vezmi mi ten kufor." Zastonala som, prehadzujúc si tašku cez plece.
„Nemáš snáď ruky?" spytoval sa, zatiaľ čo sa naťahoval so svojou vlastnou batožinou.
„Mám, ale akosi sa mi nechce ťahať to stokilové hovädo." Posťažovala som sa a založila si ruky vbok.
„Prosím ťa." Ozvalo sa spoza mňa. Pootočila som hlavu, no tu už sa Nash naťahoval do úložného priestoru autobusu a vyťahoval mi veci. Položil mi čierny kufor k nohám, žmurkol a pobral sa zasa preč.
„Ďakujem!" zvolala som za ním. „Vidíš?" otočila som sa zase na Dylana. „To je pravý gentleman." Poučila som ho, vzala kufor za rúčku a už som si veselo poskakovala smerom k Maryse.
„Ste tu všetky? No, snáď hej. Pôjdeme všetci spolu a pri každej chatke sa odpoja štyri dievčatá, ktoré k nej patria." Oznámila a so zoznamom našich mien v ruke sa vybrala ďalej po prašnej ceste.
„Fajn, v chatke číslo trinásť," ukázala perom smerom za seba, „budú Cindy, Miriam, Jenny a Laura. Môžete si ísť vybaliť dievčatá." Zodvihla pohľad a s úsmevom každej z nich podala kľúčik. Keď boli všetky vo vnútri, pokračovali sme ďalej. Prešli sme druhú a tretiu chatku, keď sme zastavili pri štvrtej.
„Na šestnástke budú Chantal, Dominiqué, Holly a Triana." Podala každej z nás kľúčik a znovu sa odobrali preč, tentoraz už bez nás. Pozreli sme sa na seba, a keď sa žiadna k ničomu nemala, pokrčila som ramenami a prešla k dreveným dverám. Odomkla som a opatrne otvorila mierne vŕzgajúce dvere. Vykukla na mňa útulná, vcelku veľká izba s dvoma manželskými posteľami. Po pravej strane sa nachádzala malá kuchynka s nízkou chladničkou, sporákom a dvoma pracovnými linkami. Presne oproti som videla ďalšie drevené dvere, ktoré pravdepodobne viedli do kúpeľne. Vošla som dnu a dotiahla kufor k veľkej dvojkrídlovej skrini.
„Neviem, ako vy dievčence, no ja idem navštíviť Dylana. Keby niečo, volajte mi. Teda, ak nájdete signál." Zamávala som na nich mobilom a tanečným krokom som vybehla von z chatky. Videla som trénera, ako ešte vždy rozdeľuje chlapcov do chatiek, no keď som už bola bližšie k nim, všimla som si, že Dylan medzi nimi už nie je. Zaklopala som teda na náhodnú chatku, ktorá mala na dverách tabuľku s číslom štyri. Dvere mi otvoril, na moje šťastie, Dylan. Avšak bez trička. Prekvapene som nadvihla obočie.
„Nejako rýchlo na to idete, nie?" so smiechom som mu zatlačila do nahej hrude a vošla dnu. Na posteli pri stene si posedával Nash s mobilom v ruke, Gabe vykladal zásoby jedla a alkoholu striedavo do chladničky a skrine a z kúpeľne som počula zatváranie skriniek, čo značilo prítomnosť i štvrtého chlapca, Adriana.
„Chcel som ísť do sprchy, než nás zavolajú na večeru. Ale vidím, že kúpeľnu už obsadil Adriano." Povzdychol si a oprel sa o bielu linku.
„Už takto skoro dámska návšteva? No toto." Krútil hlavou Gabe. Zaprel sa dlaňou o sporák, nadvihol sa a zavrel chladničku. Uprel zrak na mňa a žmurkol.
„Ani to neskúšaj. To je moje dievča." Pritiahol si ma za pás Dylan.
„Nechcem nič vravieť kámo, ale nemáš náhodou Alex?" chechtal sa Nash, neodtrhávajúc zrak od obrazovky.
„Môžem mať dve." Odmávol to hnedovlasý chlapec, akoby to bola tá najjasnejšia vec na svete. Jeho chce predsa každá, nie?
„Nechcem nič vravieť, ale je mi fajn aj bez chlapa." Žmurkla som a zložila jeho ruku z mojich bokov. Položil si ruku na srdce a v očiach sa mu odrazil hraný smútok a zúfalstvo.
„Práve si mi zlomila srdce, Gigi." Pokrútil hlavou.
„To prežiješ. Ty si ich zlomil omnoho viac." Ozvalo sa spoza kúpeľňových dverí.
„A máš to." Smial sa Gabe.
„Presne. A máš to." Pridala som sa a so všetkými troma chlapcami si tľapla dlaňou.
_______________________________________
Sľubovala som novú časť a máme ju tu! Práve som zistila, že sa mi vymazalo celé obsadenie --..-- Takže sa ospravedlňujem ak ste to niekto nevedeli nájsť, teraz už by tam malo byť :) Dúfam, že sa Vám nová časť páči, a že sa tešíte na ďalšiu rovnako ako ja
Loads Of Love
- Nel
P.S.: Do médií som chcela dať Chantal, ale wattpadu zase zašibalo a nejde to, takže to máte tu dole ->
Oops! This image does not follow our content guidelines. To continue publishing, please remove it or upload a different image.
