Starboy /POZASTAVENÉ/

Kapitola Tretia - Holly a Chantal

°Chantal°

„Ja už som hrozne hladná, nemôžeme ísť na večeru?" fňukala chudinka vyhladovaná Triana.

„Môžeš to skúsiť, ale už ti snáď stý raz hovorím, že večera je od siedmej a to je až o desať minút." Zavrčala podráždená Dominiqué, zatiaľ čo si sediac pri toaletnom stolíku dokončovala svoj make-up. Hneď po večeri sa totiž konala uvítacia párty, kde sme mali údajne už aj vymyslený akýsi program.

„Osem hodín som poriadne nejedla, prečo nemôžu pre tento jeden posraný deň urobiť výnimku a dať nám teplú, varenú stravu o pol hodiny skôr?" sťažovala sa naďalej naša veľmi vytrvalá spolubývajúca.

„Neviem, z akého dôvodu si myslíš, že niekto z nás pozná odpoveď, ale poviem ti tajomstvo: ja fakt netuším!" skríkla už značne rozhnevaná tmavovláska.

„Nejdeme radšej von?" šepla smerom ku mne nenápadne Holly.

„Skvelý nápad. Brilantný." Ihneď som prikývla a skôr, ako si to stihli baby všimnúť, sme po špičkách vybehli z chatky. Vonku už postávalo zopár členov ženského družstva a pri chalanských chatkách bolo vidieť loptu poletujúcu zo strany na stranu medzi Gabeom a Levim.

„Môžeme sa pridať?" rozutekala sa k nim Holly a už si brala od Gabea loptu. Zopárkrát si ju vykopla ľavou nohou a potom prihrala mojim smerom. Zastavila som ju pätou pravej nohy a zodvihla hlavu, aby som na nich videla.

„To asi znamená áno." Zasmial sa Levi a pribehol ku mne. Načiahol sa po lopte, no ja som ju stiahla z jeho dosahu. Na tvári sa mi usadil úsmev a rozbehla som sa smerom k Holly. Po ceste sa mi ju naďalej snažil vziať, no bezvýsledne. Nakoniec som prihrala Gabeovi, ktorý z nás hral najlepšie.

***

„Toto jesť nebudem," vyhlásila som svoje konečné stanovisko a s hlasným buchnutím položila tanier na stôl. Konzistencia pre mňa neznámej hnedej machule ma dokonalo odrádzala od jedenia.

„Nie je to až tak zlé," ozval sa prežúvajúc Dylan a vložil si do úst ďalšiu kopcom naplnenú lyžičku.

„Vraví chalan, ktorý nemal problém zjesť živého pavúka pre hlúpych desať dolárov. Takže vďaka, ale radšej si dám priviesť pizzu." Usmiala som sa a odsunula svoj tanier ďalej od seba, jeho smerom. Hneď sa toho chytil a s ležérnym pokrčením ramien a slovami „tvoja chyba", si ho vzal. Postupne začal odjedať aj z mojej porcie a ja som znechutene nakrčila nos.

„Je tu voľné?" ozvali sa spoza mňa zborovo dvojičky.

„Teraz už nie," mykla som plecami a pokynula im rukou k dvom voľným stoličkám – vedľa mňa, a vedľa Dylana. Obaja si sadli a pochybovačne sa zadívali na jedlo pred sebou.

„A sme si stopercentne istí, že toto je jedlo vhodné na konzumovanie?" zodvihol obočie Marcus.

„To si nie sme nikdy. Život je risk," Odmávol to môj hnedooký kamarát a pokračoval v napchávaní sa.

„O deviatej u chalanov. Bude pizza," Sklonila sa mi k uchu Triana, keď prechádzala okolo nášho stola.

„Budem tam." Horlivo som prikyvovala. Už som sa vážne nevedela dočkať, kedy sa konečne normálne najem. Z pohľadu na jedlo, ktoré za mňa pojedal Dylan, sa mi totiž zdvíhal žalúdok.

***

„Už prišla pizza?" roztiahla som pery do širokého úsmevu, keď mi Adriano otvoril dvere.

„O chvíľu by tu mala byť," zakričal z postele Nash a hodil svoj mobile Gabeovi. Prešla som okolo Adriana a sadla si na Dylanovu posteľ vedľa Triany. Dominiqué zatiaľ skúmala hrtan a ústnu dutinu Nashovi, takže som sa radšej otočila na svojho najlepšieho kamaráta.