Let' s dream together

12. Double kiss

„A~" Zvolali všetci zborovo a začali sa hlasno smiať. Teda skoro všetci... Taehyungovi nebolo veľmi do smiechu, keďže to na ňom sa zastavila fľaša.

Zatiaľ čo sa všetci váľali po zemi, som ho trošku sledovala. Nad jeho reakciou som sa len pousmiala.

Keď už sa všetci dosmiali, Hobie sa s vážnou tvárou otočil na Taeho. Chvíľu na seba len pozerali, no potom začala šou.

Hobie chytil Taeho za bradu a jemne mu ju zdvihol, aby mal lepší prístup. Pomaly sa začal približovať až od seba boli len niekoľko milimetrov. Tae mal zavreté oči a čakal, čo sa bude diať, zatiaľ čo Hobie sa díval na jeho tvár. Nakoniec ich aj on zavrel a spojil ich pery.

Nebol to nijaký dlhý a vášnivý bozk. Skôr len taká detská pusa. Rýchlo sa od seba odtiahli a každý sa pozrel iným smerom. Avšak, ani jeden nespravil to, čo by spravil každý iný po nechcenom bozku. (≖ᴗ≖)

Pousmiala som sa nad tým a sledovala ostatných ako sa znova váľajú po zemi od smiechu.

„Tomuto vravíte bozk?" rozhodla som sa ich trochu podpichnúť. A ako inak, znova boli všetky oči na mne.

„U vás sa to robí inak?" Opýtal sa Jimin so zdvihnutým obočím. Len som s úsmevom prikývla.

„Tak nám to ukáž." Dožadoval sa Hobie.

„To má byť úloha?" Protestovala som. Nie, že by som sa nechcela s niekým tu bozkávať, ale neviem ako by to vzal ten dotyčný.

„Ak na teba padne fľaša tak to spravíš?" Tí sú ale neodbytní.

„Ak padne, tak hej." Povzdychla som si porazenecky. Obaja zajasali a Hobie roztočil fľašu.

Točila sa dosť dlho a všetci, čo sme tam sedeli, sme ju nedočkavo pozorovali. Keď vravím všetci, myslím tým všetci okrem Kookieho, ktorý išiel spať, Yoongiho, ktorý už znova odfukoval na gauči a Jina, ktorý zmizol – najpravdepodobnejšie – do kuchyne, keďže sa tam svietilo.

Nakoniec sa zastavila na

.

.

.

Mne...

No super! Tak koho? Jimin s Hobiem sa škerili ako dve slniečka. Tí asi nie. Tae na mňa pozeral s otvorenými ústami. Tomu by som to znova nespravila. Ostal už len Namjoon, ktorý neprítomne pozeral pred seba.

Nádych. Výdych. To dáš!

Otočila som sa na neho a chytila jeho tvár do dlaní. To ho prinútilo sa na mňa pozrieť. Radšej som sa mu nedívala do očí. Nechcela som náhodou porušiť jedno z najprísnejších pravidiel.

Jednu ruku som mu nechala na líci, zatiaľ čo druhú som presunula za jeho krk. Tou som si ho prisunula bližšie.

Zvláštné. Neprotestoval.

Svoje pery som priblížila k tým jeho tak, aby sme sa nedotýkali. „Rob to čo ja." Povedala som pred tým, ako som ich spojila. Pod svojimi, úzkymi a suchými, som pocítila jeho plné a jemné pery. Pomaly som nimi začala pohybovať. Po chvíľke začal spolupracovať a taktiež som pocítila, ako mi obmotal ruky okolo pása.

Už to trvalo dosť dlho ale nechcela som prestať. Chcela som takto ostať do konca života. No, možno až tak dlho nie, ale určite aspoň do rána.

Prepána! Čo to robím! To už mi vážne šibe! Rýchlo som sa odtiahla a pozrela naňho. Obaja sme mali otvorené oči dokorán a vstrebávali, čo sa práve stalo.

S tranzu ma prebral až Jinov hlas: „Čo mi ušlo?" Povedal a hodil si pukanec do úst.

„Nič dôležité. Len Vic nám tu ukazoval ako sa u nich bozkáva." Odpovedal mu Jimin.

„A-hm~" Hodil si Jin do úst ďalší. „Hej! Si v pohode?" Položil ruku Jooniemu na rameno.

„Hm." Strhol sa. „Jasné. Len už som dosť unavený. Pôjdem si už ľahnúť." So zívnutím sa postavil a namieril si to rovno ku schodom. Nemotorne po nich vyšiel až hore a to sa mi už stratil z dohľadu.

„Ja už asi tiež pôjdem." Postavila som sa aj ja.

„A my ideme tiež." Povedal Jin s pohľadom, ktorý značil žiaden priestor na námietky. Ako prvý sa zdvihol Hobie a namieril si to ku schodom. Skôr než stihol vystúpiť čo i len na prvý, naňho Jimin vyskočil.

„Dneska spím u Hobieho, nevadí?" Otázkou mieril na Taeho. Ten len záporne pokrútil hlavou a tiež sa postavil.

Sledovala som ako sa Hobie teperí hore schodmi s Jiminom na chrbte. Poviem vám, bol to dosť komický výjav. Ani som si nevšimla, kedy ku mne došiel Taehyung.

„Môžem dneska spať s tebou?" Povedal svojím hlbokým hlasom, ktorý znel trochu smutne?

„Jasné, že môžeš~" Odpovedala som a trochu mu rozstrapatila vlasy, za čo ma obdaril širokým úsmevom. Ešte sme popriali dobrú noc Jinovi, ktorý sa snažil dostať Yoongiho z gauča. Nakoniec to aj tak vzdal a išiel do svojej izby.

To isté sme spravili aj my. Rozbehla som sa, že sa hodím na posteľ, no Tae ma zastavil. Až potom som si uvedomila, že som tam nechala laptop. Poďakovala som sa mu a rýchlo ho spratala. Potom už nič nestálo medzi mnou a posteľou. S radosťou som sa na ňu hodila.

Tae ma nasledoval, ale pomalšie. Ľahol si vedľa mňa, avšak na druhu polovicu postele. Boli sme takí unavení, že s prezliekaním sme sa ani neskúšali obťažovať.

„Môžem sa ťa niečo opýtať?" Prerušil príjemné ticho Taehyung.

„Jasné." Otočila som sa tvárou k nemu.

„J-ja... Hm... Mám niekoho rád..." Začal opatrne. „Ale neviem či ma má rád aj on." Povedal a začal sa hrať s lemom trička.

„Kto je to, keď sa môžem opýtať?" To som sa už posadila.

„Je to... hm..." na chvíľu sa odmlčal, no potom povedal to, čo som aj čakala, že povie. Prikývla som a usmiala sa. „No... A ja.. Ešte som nikdy nemal vzťah a... No... Hm... N-nenaučil by si ma ako to vo vzťahu chodí?" Dostal zo seba nakoniec.

Ostala som trošku zaskočená. On chce odo mňa aby som ho naučila, ako to chodí vo vzťahu? Ja? Čo som nikdy nemala žiadného priateľa? To samozrejme vedieť nemusí a tak som súhlasila.

Budem sa k nemu správať tak, ako by som chcela, aby sa ku mne správal môj priateľ. Tak to asi bude najlepšie.

Obdaril ma asi tým najširším úsmevom aký som, za ten čas čo som tu, videla a silno ma objal. Samozrejme som mu objatie opätovala.

Keď sme sa od seba odtiahli, spýtala som sa ho tú vetu, ktorou to všetko začína.

„Budeš môj skúšobný priateľ, Tae?"