Let' s dream together

5. First day

Keď som sa ráno zobudila, bolo ešte šero. Pozrela som na mobil. 5:46 svietilo na displeji. Páni, tak skoro som nevstávala ani do školy. Otočila som sa na druhú stranu, že si ešte pospím, no nevedela som už zaspať. Rozhodla som sa dať si sprchu, ktorú som večer nestihla. Vzala som si oblečenie a obväzy a zaliezla som do kúpeľne. Pre istotu som sa zamkla.

Po osviežujúcej sprche som sa osušila a vzala do rúk obväzy. Poriadne som ich utiahla aby nebolo nič vidieť. Nasúkať sa do čiernych džínsoch bol trošku problém. Neboli práve najvoľnejšie a tak som zvolila dlhé tričko, ktoré mi bolo o pár čísel väčšie. Na to som si ešte obliekla sivý pletený sveter.

Potom prišla tá ťažšia časť. Čo s vlasmi. Pozrela som sa do zrkadla na svoju modrú hlavu. 'Chcelo by to zmenu.' Pomyslela som si. Vysušila som si ich a zopla do copu.

Opustila som kúpeľňu a vydala sa do kuchyne. Postavila som sa pred otvorenú chladničku s rukami v bok. 'Dnes majú dlhý deň. Tak niečo na posilnenie a zároveň aj zdravé.' Rozhodla som sa pripraviť zeleninový šalát a toasty s marmeládou.

Vo chvíli, keď som položila na stôl poslednú misku, do kuchyne vošiel Joon. Nezaskočilo ma to, že prišiel, ale to, čo mal oblečené. Teda skôr, to čo nemal... Stála som tam ako soľný stĺp s otvoreným ústami. Miska čo som mala v rukách, ani neviem ako, skončila na zemi.

Prebrala som sa a išla sa zohnúť, že pozbieram rozbité črepy, ale to by tam už nesmel byť on. Keď sa ku mne zohol, jeho vypracované brucho bolo ešte výraznejšie. Neudržala som sa na nohách a skončila som na zadku.

„Hey, si v pohode?" Spýtal sa.

„J-j-jasné. N-nemal si n-niekam namierené?" Vykoktala som zo seba a začala zbierať rozbité kúsky.

„A~. Pravda." Postavil sa a odišiel smerom do kúpeľne. Vo dverách sa ešte otočil a povedal mi: „Môžeš potom zobudiť ostatných? Nie som si istý, či po včerajšku vstanú."

Prikývla som a on 'konečne' vošiel do kúpeľne. Vo chvíli ako sa zavreli dvere, som si vydýchla. Bol to pre mňa trošku šok, keďže som vo svojich 18 rokoch ešte nevidela nijakého chalana bez trička. A keď vás napadajú kúpaliská v lete, tak vás asi sklamem. Som totiž veľmi nespoločenská osoba a celé leto som strávila buď v robote alebo doma za počítačom.

Pozbierala som zvyšné črepy a hodila ich do koša. Pomaly, ako keby ma mali zjesť, som sa vybrala hore schodmi. Zastala som pred prvými dvermi a načúvala. Nič. Ticho ako v hrobe. Opatrne som zaklopala. Zase nič. Skúsila som to teda znova. Keď sa ani tak nič nedialo, opatrne som otvorila dvere a nakukla do miestnosti.

Výhľad mi zakrývala veľká skriňa. Obišla som ju a našla som niečo vážne 'nečakané'. Ďalší dvaja čo radi spia hore bez. Povzdychla som si a vošla medzi postele. Po mojej pravej strane ležal Jimin, ktorému perina zakrývala len spodnú časť tela. 'Aspoň niečo.' Pomyslela som si. Vyzeral tak neškodne, až mi prišlo ľúto ho budiť.

Presunula som sa preto k druhej posteli, na ktorej ležal Kookie. Taktiež na sebe nemal tričko. Aspoň že trenky si nechal... Perinu objímal ako keby mu mala každú chvíľu ujsť. Nevyzeralo to, že by mal v pláne ju pustiť. Keďže Jimin bol taký sladký, rozhodla som ako prvého zobudiť Kookieho.

Chytila som ho za rameno a opatrne ním zatriasla. Ako inak, nič sa nestalo. Skúsila som to preto silnejšie. „Kookie~. Vstávame." Niečo zamrmlal a otočil sa na druhu stranu. 'To je všetkých také ťažké zobudiť?'

Rozhodla som sa to zobrať z tej druhej strany. S výskokom som si sadla na jeho posteľ. Matrac sa zavlnil a Kookie s výkrikom vyskočil na nohy. Ruky obranne zdvihnuté pred sebou. V očiach vystrašený pohľad.

Jeho výskok prebral aj Jimina, ktorý si pretieral zaspaté oči. „Čo sa deje?" Spýtal sa ospalo a zívol. (Roztomilé... ≧◡≦ )

„Dobré ráno chlapci." Povedala som s úsmevom. „Oblečte sa a choďte dole. Raňajky sú na stole." Povedala som a vstala z postele. Ako som vychádzala z izby, začula som ako sa o niečom rozprávajú.

Prišla som ku druhým dverám. Zaklopala som. Po chvíľke som počula, ako keby niečo spadlo. Už keď som išla chytiť kľučku, dvere sa otvorili. Stál tam Hobie so strapatými vlasmi.

„Všetko v poriadku? Počul som nejaký buchot." Prerušila som trápne ticho.

„Všetko v poriadku, to len Tae spadol z postele." Hobie pootvoril dvere a ja som uvidela Taeho ako leží na zemi zabalený do periny ako v nejakej kukle. Len som sa pousmiala.

„Môžeš ho prosím zobudiť? Máte sa ísť najesť a pripraviť na odchod."

Len sa naširoko usmial a otočil sa smerom k Taemu. Cestou ku ďalším dverám som počula už len Taeho a Hobieho smiech.

Nestihla som ani zaklopať a z dverí vyšiel už oblečený a upravený Jin. To ružové tričko mu fakt seklo. Pozrel sa na mňa a povedal: „Na tvojom mieste by som ho nebudil pokiaľ sa chceš dožiť večera. On vstane načas, neboj." Pohladil ma po hlave a pokračoval ku schodom.

Ostala som tam zarazene stáť. Prebralo ma až keď mi niekto vyskočil na chrbát. Nemala som inú možnosť ako mu chytiť nohy aby nespadol. Keď som otočila hlavu, Taeho tvár bola len niekoľko milimetrov od mojej.

„Odnesieš ma dole?" Zanôtil mi do ucha. Trochu ma striaslo. Ďalšia vec, na ktorú si budem musieť zvyknúť. Opatrne som schádzala točitým schodiskom dole. Musela som dávať pozor aby som sa nepotkla. O seba som sa nebála, ale čo ak by sa niečo stalo jemu? Neodpustila by som si, keby kvôli mne nemohli vystupovať.

Vošla som do kuchyne, kde už všetci (až na Yoongiho) sedeli pri stole a jedli. Tae zoskočil a pridal sa k nim. Raňajky prebehli v pokoji. Počas jedenia sa k nám pripojil aj Yoongi.

Dojedli sme a chlapci sa išli pripraviť. Ja som zatiaľ popratala stôl a poumývala riad. Cesta do štúdia zbehla pomerne rýchlo. Yoongi, Jimin a Kookie podriemkavali vzadu, Tae a Hobie mi rozprávali príhody z koncertov, Jin šoféroval a Joon si prechádzal nejaké papiere.

Vystúpili sme pred malou budovou. Chlapci sa išli prezliecť do šatne, zatiaľ čo ja som ich šla počkať do miestnosti s parketom.

Sadla som si na menší gauč pri stene. Na chodbe som počula vravu. Začala som sa popod nos usmievať. To som ešte netušila, že tieto skúšky sa stanú mojou nočnou morou, ktorá ma bude strašiť nielen v noci...