Let' s dream together

10. Revealed secret

Nasledujúci týždeň bol asi najstresovejší aký som kedy zažila. Vstávali sme skoro ráno, išli na tréning, do štúdia alebo na nejakú akciu a prichádzali sme domov až neskoro večer.

Konečne bol piatok a chlapci mali poradu s producentmi, na ktorej som nebola potrebná. Rozhodla som sa im preto pripraviť konečne poriadnu večeru.

Otvorila som chladničku a čo nevidím. Nič. Prázdno ako v supermarkete pri výpredajoch. S povzdychom som ju zavrela.

Zobrala som peňaženku, obula si svoje obľúbené červené Conversy, prehodila cez seba čiernu mikinu a vyšla z domu. Nezabudla som za sebou zamknúť.

Mala som čas, tak som sa rozhodla ísť pešo.

Keď som už bola pred obchodom, začala sa obloha zaťahovať. Pomyslela som si, že to nič nebude a pokojne som vošla do vnútra.

Nakúpila som všetko čo som potrebovala, plus aj niečo navyše. Vyšla som pred obchod, kde ma privítal jemný dážď. 'To prejde,' pomyslela som si.

Vystúpila som s pod striešky a rýchlim krokom som sa vybrala domov. Po ceste sa ešte viac rozpršalo a posledných pár metrov som musela bežať.

Konečne som zastavila pred dverami. Tašky som položila na zem vytiahla kľúče z vrecka. Snažila som sa trafiť do kľúčovej dierky, čo sa mi s mokrými rukami veľmi nedarilo.

Otvorila som dvere, schytila tašky a vošla do vnútra. Zavrela som za sebou a len tak chvíľu ostala stáť na chodbe. Rozmýšľa som či prejsť do svojej izby alebo nie.

Pozrela som sa pod seba na malú mláčku, ktorá sa podo mnou začala tvoriť. Keby že sa rozhodnem ísť do izby, ostala by po mne pekná mokrá stopa, ktorú by som samozrejme musela pozmývať.

Keďže som si chcela uľahčiť život, rozhodla som sa pre ten najšialenejší nápad, aký ma vtedy mohol napadnúť.

Premkla som ešte pre istotu vchodové dvere a začala zo seba dávať všetko oblečenie dole. Nakoniec som ostala len v spodnom prádle. Rýchlo som prebehla do svojej izby a aj tu som sa zamkla. Opatrnosti predsa nikdy nie je dosť.

Nákup mi zabral viac času ako som predpokladala. Preto som si len vymenila obväzy a prezliekla sa do suchého. 'Osprchujem sa potom,' povedala som si. Mokré veci som zobrala z chodby a vyvesila u seba v kúpeľni. Konečne suchá som sa pustila do prípravy večere.

Netrvalo dlho a chalani sa prirútili s hlasným krikom domov. Hneď sme si posadali za stôl a začali jesť. Po jedle som samozrejme všetko popratala. Začala na mňa doliehať únava a tak som si šla ľahnúť. V momente som zaspala a zabudla aj na sprchu.

★▬▬▬▬【★】▬▬▬▬▬★

Prebudila som sa na horúčavu v izbe a sucho v hrdle. Vstala som z postele a musela som sa oprieť o stenu, lebo sa mi zatočila hlava. Pomaly som sa dostala až ku dverám. Ako som šla do kuchyne po pohár vody, všimla som si, že televízor v obývačke je zapnutý, ale nevyzeralo to, že by bol niekto ešte hore.

Napustila som si vodu do pohára a chcela som sa vrátiť naspäť so svojej izby. Keď som už bola na chodbe, znova ma obliala horúčava a zahmlilo sa mi pred očami. Pustla som pohár, ktorý sa hlasno roztrieštil na zemi, aby som sa oprela o stenu a ako tak sa udržala na nohách.

Cítila som ako ma opúšťajú sily a ja padám na zem. Ako posledné som videla nejakú osobu vstávať z gauča a bežať ku mne. Potom už nič len tma.

★▬▬▬▬【★】▬▬▬▬▬★

Prebrala som sa znova vo svojej posteli. Než som stihla hocičo spraviť, otvorili sa dvere a vošiel Jin s miskou a uterákom v ruke. Ako ich pokladal na nočný stolík, posadila som sa. Sadol si vedľa mňa a priložil mi ruku na čelo. Potom vzal zo stolíka pohár s vodou a tabletky.

„Na teplotu." Povedal stroho a podal mi ich.

Poslušne som ich zjedla a vrátila mu pohár. Položil ho naspäť na stolík a prekrížil si ruky na prsiach. Vážne sa na mňa zadíval. Chvíľu sme na seba len tak pozerali a potom povedal tú osudovú vetu.

„Nechceš mi niečo povedať?"

Nechápavo som na neho pozerala. Keď videl, môj zmätený pohľad, pokračoval.

„Tak inak. Vysvetli mi, prečo tie tajomstvá." Keď som i tak nechápala, pozrel sa na moje oblečenie. Nasledovala som je jeho pohľad. Bolo iné ako večer.

A potom mi to došlo. Niekto ma musel prezliecť. To znamenalo, že to vie... Preľaknuto som sa naňho pozrela.

„Dobre. Teraz keď sa chápeme, môžeš začať vysvetľovať." Povedal už s miernym úsmevom.

Prikývla som na súhlas a začala som.

Povedala som mu ako som sa sem dostala. Teda trochu upravenú verziu s inzerátom. To ako sa PD-nim dozvedel, že nie som chalan a aj o našej malej dohode. Taktiež aj to, prečo sa nikto nesmie dozvedieť, že som v skutočnosti dievča.

Pravdaže som mu nepovedala skutočný dôvod môjho pobytu u nich a ani všetky pravidlá, ktoré musím dodržať. To, prečo ma vzal aj napriek tomu, že ma mohol hneď vyhodiť, som doplnila nedostatkom času a aj uchádzačov.

„Prosím, nepovedz to nikomu. Musím priznať, že za tento týždeň som si vás vážne obľúbila. Síce pre vás len varím, upratujem a robím nosiča, ale mám túto prácu rada a nechcem o ňu prísť. Prosím, prosím. Pekne prosím." Chytila som ho za ruky a urobila psie oči.

Len sa na mňa usmial ako keby čakal, že to poviem. „Neboj sa. Nikomu nič nepoviem. Tiež sme si ťa všetci obľúbili. Niektorý viacej ako by som čakal..." Poslednú vetu si len zamrmlal popod nos a snažil sa vyhnúť môjmu pohľadu.

„Vážne?" Doširoka som sa usmiala.

„Vážne. Ale teraz si odpočiň. Ešte stále máš teplotu." Povedal s úsmevom a rozstrapatil mi vlasy.

Ľahla som si naspäť do postele a zamotala sa do perín. Jin sa na mňa od dverí ešte usmial, pred tým ako opustil izbu a nechal ma samú.

Len tak som ležala a rozmýšľala, čo všetko sa zmení, teraz keď už to nie je až také tajomstvo. Bude mi pomáhať alebo mi prácu ešte sťaží? Povzdychla som si a otočila sa na bok, smerom od dverí. Nakoniec som s jemným úsmevom a dobrým pocitom zaspala.