Let' s dream together

1. Beginning

Vošla som do bytu, zavrela som dvere, ruksak som hodila na zem a roztiahla som sa na posteľ. Bola skorá jar ale teplo ako v strede leta. Vyzliekla som si všetko a ostala som len v spodnom prádle, keďže nikto ešte nebol doma. Vzala som do ruky mobil, že skontrolujem sociálne siete, lebo som sa k tomu v škole vôbec nedostala. Áno, raz za čas treba aj dávať pozor čo profesor hovorí. Ale späť k mobilu. Na Facebooku žiadne nové správy... Prečo by aj? Nie som až taká populárna. Skôr ma všetci považujú za divnú. To je až také divné, keď sa obliekam ako chlapec lebo sa v tom cítim pohodlnejšie? No asi trošku hej... Ďalej Instagram. Našla som si tam niekoľko Like na interiéroch a domoch ktoré som navrhla. Študujem totiž na vysokej škole architektúru a dizajn robím ako hobby. Na koniec som si prezrela e-mail. Reklama, reklama, Facebook, reklama, Avon, Job proposal, reklama... Job proposal?? Čo to? Niekto si zo mňa robí srandu? Pochybovačne som otvorila e-mail a začala som čítať...

Dear Vickey,

At first, I am sorry spelling your name wrong, but I only know your nick on Instagram.

Secondly, I would like to propose you to work for our agency. I am so sorry, but I can not  tell you for who I work now. Our agency would like you to design interior of house for our employees. It has to be exactly for them and no one else. If you agree, you will meet them and live with them for some time. I will tell you more information about those people and why is it so big secret, after your arrival here in Soul in South Korea.

I hope you will accept my proposal, because we really liked your ideas on social media.

If you give us positive response, we will send you plane tickets and I will pick you at the airport personally.

Please replay with your answer as soon as you are able that we may begin making arrangements.

Kind regards,

XXX

K e-mailu bolo ešte priložené telefónne číslo a adresa.

Neverila som vlastným očiam. Správu som si prečítala ešte asi desaťkrát. Keď som ju čítala desiatykrát, rozleteli sa dvere od bytu a vošla moja sestra. Hneď som po nej zvrieskla či chce aby som dostala infarkt. Iba sa na mňa zaškerila, zavrela vchodové dvere a odkráčala do svojej izby. Mar dokáže byť niekedy neznesiteľná ale mám ju rada. Obrátila som sa naspäť ku mobilu a chvíľu len tak pozerala než som sa rozhodla odpísať.

Hneď na druhý deň mi prišla odpoveď. V prílohe bola priložená letenka a mapa letiska v Soule. Letelo mi to s jedným prestupom o dva týždne. Rodičia týmto nápadom neboli veľmi nadšení ale rozhodli sa ma podporiť. Ocko mi dokonca dovolil aj kreditku. Mar zase chcela aby som jej doniesla nejaký suvenír a že ma určite príde navštíviť.

Počas tých dvoch týždňov som si vybavila odklad v škole a všetko kolo toho. Spolužiakom som nepovedala prečo ten odklad. A po pravde ich to ani veľmi nezaujímalo. Teda až na moju najlepšiu kamarátku Pam. Tej som samozrejme povedala všetko. Popriala mi šťastie a povedala, že mi bude posielať poznámky z prednášok. Bola som jej za to veľmi vďačná, keďže som túto školu mala rada a chcela som sa čo najviac naučiť.

Víkend pred odletom sa Mar aj s jej spolužiačkou, mojou druhou naj kamoškou, Ann rozhodli usporiadať rozlúčkovú párty. Silno som trvala na tom, že sa nebude veľa piť. Ale keď si ony niečo zaumienia, tak im niet pomoci. A tak to nakoniec dopadlo tak, že obe už o jedenástej sladko spali v tesnom objatí, ako keby sa zajtra už nemali vidieť. A pritom som to bola ja kto odchádzal. Kolo dvanástej ma z driemot prebralo hlasné klopanie na dvere. Keď som otvorila, zistila som, že prišli ďalší naši kamaráti, o ktorých sa mi akosi pozabudli zmieniť, že sa zastavia. Išla som ich zobudiť a ďalšie kolo 'lúčenia' sa začalo...

Na letisko ma odprevadili rodičia. Mamka dokonca slabo plakala. Lúčila sa zo svojou dcérou, ktorá mala letieť na druhú stranu Zeme a nevedela ani ako dlho bude preč. Sestra sa zase škerila od ucha k uchu. Všetci mi popriali šťastnú cestu a ja som nastúpila do lietadla.

Prvá časť cesty zbehla pomerne rýchlo, keďže to nebolo ďaleko. Teraz sedím na pohovke na letisku a čakám na prestup do Soulu. Hlas z megafónu konečne ohlásil môj let a ja som vstala. Otočila som sa po svoj kufor a v tom do mňa niekto vrazil. Než som stihla zareagovať, cítila som ako mi niečo teplé steká po hrudi. Rýchlo som chytila tričko a natiahla ho pred seba aby som nemala špinavé aj nohavice, no márne. Teplá tekutina sa tam už dostala. Keď som sa prebrala zo šoku, pozrela som sa kto to do mňa vrazil.

Keďže som sa stále pozerala smerom dole na svoje tričko, ako prvé som si všimla dlhé nohy v priliehavých čiernych džínsoch a Timberland topánkach. Ako som dvíhala zrak vyššie, uvidela som svetlú vzorovanú košeľu, pod ktorou sa rysovalo vypracované brucho a hruď. Keď som zdvihla hlavu, aby som zistila či aj tvár bude mať takú sexy ako zvyšok, podskočila som od prekvapenia. Vlasy mal schované pod čiernou šiltovkou, na nose tmavé slnečné okuliare. A aby to nebolo málo, cez celú tvár mal čiernu plátennú masku.

Ihneď sa mi začal ospravedlňovať. Po anglicky samozrejme. Chcel mi v obchode kúpiť nové oblečenie, ale keď som pozrela na hodinky, len som mu povedala, že je to v poriadku, chytila som svoj kufor a utekala som ku bráne s mojím letom.

Hneď ako som si v lietadle našla svoje miesto, zložila som si príručnú tašku a šla som na toaletu. Tam som snažila aspoň trochu dostať tú kávu z môjho obľúbeného trička. Veľmi som si nepomohla, ba som ju ešte zväčšila. Vyzliekla som si ho a hodila na seba iba mikinu, ktorú som si poriadne zapla. Ešte že bola voľnejšia. Aspoň nebolo vidieť, že pod ňou nič nemám. Vrátila som sa na svoje miesto a všimla som si, že si niekto prisadol vedľa mňa cez uličku. Keď som sa lepšie prizrela, spoznala som v ňom toho s kávou. Zdvihol pohľad od mobilu a zadíval sa na mňa. Spoznal ma.

✨

Neviem ako ste na tom s angličtinou, ale ak by niekto potreboval preklad toho listu, tak to sem môžem hodiť.  😉

Je to môj prvý fanfiction, a aj celkovo príbeh, ktorý som sa odvážila zverejniť. Takže rada by som vedieť vaše názory, či mám vôbec pokračovať. 🐱