Od môjho príchodu do domu prešiel už mesiac. Nič vážne sa nestalo. Nehoda s Jiminom sa neopakovala a nikto ďalší neprišiel na moje tajomstvo. Taktiež pomaly ale isto zbieram informácie a tajne pracujem na mojom projekte.
Tak ako inokedy, aj teraz som mala laptop položený na posteli, slúchadla na ušiach a pracovala som. Nič som si nevšimla až pokiaľ na mňa niekto neskočil. Rýchlo som stiahla program dole a zhodila slúchadlá. Na moju smolu som mala na pozadí otvorený iný program.
Otočila som sa aby som zistila, kto mi to skoro privodil srdcový infarkt. Na druhom konci postele sedel Tae so svojím príznačným širokým úsmevom.
„To už ste doma?" Oplatila som mu úsmev. Vyzeralo to, že si nič na mojom laptope nevšimol.
„Vlastne..." chytil sa za krk a odvrátil pohľad, „sme doma už dlhšie."
„Aha~" Bolo všetko na čo som sa zmohla.
„Poď so mnou!" Ešte to ani nedopovedal a už ma ťahal von z izby.
„PREKVAPENIE!!" Ozvalo sa zborovo ako sme vošli do obývačky. Zdvihla som oči zo zeme, kam som sa pozerala aby som nespadla pri tom ako ma Tae ťahal.
Boli tam všetci. Niektorí stáli, iní sedeli, no všetci mali na tvárach úsmev. Dokonca aj Yoongi nevyzeral, že každú chvíľu zaspí.
Nevedela som čo na to povedať a tak som tam len tak stála s otvorenými ústami.
„Už je to mesiac, čo si tu s nami a ešte sme ťa nestihli ani poriadne privítať. Takže, toto je taká oneskorená oslava na privítanie." Povedal Jin a silno ma objal. „Vitaj u nás a cíť sa tu ako doma," dodal ešte.
„Ďakujem~" Bolo všetko na čo som sa zmohla bez toho, aby sa mi zlomil hlas.
Sadla som si na pohovku medzi Hobieho a Yoongiho. Začali sme debatovať a popritom pojedať, čo bolo na stole. Boli tam chlebíčky, chipsy, nejaké keksy a Jin dokonca napiekol aj koláč. Všetko to chutilo vynikajúco.
Ako sme tam tak sedeli a bavili sa, Hobie zrazu odniekiaľ vytiahol fľašu niečoho. Podľa pohľadov Jina a Joona som usúdila, že to je nejaký alkohol. Vyzerali, že nesúhlasia, no nič nepovedali. To asi pre to, lebo mali zajtra celý deň voľno. Tak prečo nie?
Hobie to rozlial do pohárikov a každému podal jeden. Štrngli sme si a hodili to do seba. A potom ďalší. A ďalší. A ďalší. Až sme dopili celú fľašu.
Rozhliada som sa okolo seba aby som zistila kto ako je na tom. Yoongi ležal na gauči a vyzeral, že spí. Tae sa o niečom bavil s Jinom. Joon len tak sedel a pozeral telku, ktorú niekto medzitým zapol.
Hobie s Jiminom práve prichádzali z kuchyne s miskou popkornu. Jimin mal na tvári ten jeho samoľúbi úškrn a ja som vedela, že niečo chystajú.
Kookie nebol nikde k videniu a tak som usúdila, že si asi už išiel ľahnúť. Predsa len, bolo už veľa hodín.
Hobie položil misku na stôl a povedal: "Čo keby sme si niečo zahrali?"
Všetci súhlasili, až na Kookieho, ktorý tu nebol a Yoongiho, ktorý spal. Posadali sme si do kruhu na zem a začali sa rozhodovať, čo si zahráme. Zhodli sme sa pre 'fľašu' a 'pravdu a odvahu' v jednom.
Keďže to bol Hobieho nápad tak točil ako prvý. Zo začiatku padali len otázky typu 'obľúbená farba, film jedlo' a úlohy ako 'urob hento a tamto'.
Zmenilo sa to keď Tae dostal otázku, či má niekoho rád. Všetkých nás prekvapil, keď povedal áno. Nechcel však prezradiť koho. (¬_¬)
Ako ďalšie padla rada na Jimina. Keďže je Hobie... No proste Hobie. Chcel aby sa Jimin predviedol a tak mu dal úlohu vyzliecť si tričko a byť tak až do konca hry. Samozrejme že Jimin ani na sekundu nezaváhal a tričko letelo niekam do rohu miestnosti.
Nakoniec som sa na rad dostala aj ja. Išla som s pravdou, pre istotu. Nechcela som skončiť polonahá ako Jimin pred chvíľou. A nie, vôbec som neslintala... No, možno trošku. (-'_'-)
Pred tým ako Jimin položil otázku sa na seba s Hobiem zvláštne usmiali.
„Dal si niekedy pusu dievčaťu?"
„Samozrejme, ale preferujem chlapcov." Hneď ako som to povedala, som si uvedomila, čo som práve vypustila z úst. Priložila som si ruku na ústa a začala sa obzerať okolo seba. Všetci sa pozerali na mňa. Dokonca ešte aj Yoongi, o ktorom som si myslela, že spí.
„Takže si gay?" Spýtal sa Hobie na rovinu. Trošku ma to zaskočilo. Čakala by som takúto otázku skôr od 'Jimina', Namjoona alebo Yoongiho ale nie od neho. (pozn. 'Jimin' - druhá osobnosť Jimina)
„Nie tak celkom..." Zložila som si ruku spred úst. Nechápavo na mňa pozerali. „Som Bi. Páčia sa mi dievčatá aj chlapci rovnako."
„Aha~" Povedali zborovo. „Ale chalani sa ti páčia viacej?" Pokračoval už len RapMon.
„Uhm." Prikývla som a sklonila hlavu. Nie že by som klamala, ale čakala som ako to zoberú. Predsa len vždy boli tí s inou orientáciou odsudzovaní.
„Dobre, takže kto je na rade?" Prelomil ticho Jin. Zdvihla som hlavu a poobzerala sa okolo seba. Všetky oči boli zase na mne.
„ Myslím, že Vic." Oboznámil nás Taehyung.
Naklonila som sa a roztočila fľašu, ktorá sa zastavila medzi Jiminom a Taehyungom. Zatiaľ čo sa oni naťahovali, na koho padlo, naklonila som sa ku Jinovi.
„To vám to nevadí, že som 'gay'?" Spýtala som sa ho s úvodzovkami.
„Nie." Povedal a ďalej sledoval hádku oproti nám. Keď som sa na neho neprestávala pozerať, pokračoval: „Nie sme tu na to, aby sme niekoho odsudzovali za to, kto sa mu páči. Máme ťa radi takého, aký si." Otočil sa a mrkol na mňa.
„Ďakujem." Pousmiala som sa a sledovala ďalej hádku, ktorá už skoro prešla do bitky. No nakoniec sa tak nestalo. Dohodli sa, že pôjde Jimin a hra pokračovala.
Neskôr padla rada na Hobieho. To sme už všetci boli v dobrej nálade. Niektorí aj viacej ako by sa zdalo. Mala som dokonca podozrenie, že niečo ešte potajme pijú.
Vybral si odvahu, aby sa nepovedalo. Ale to by nebol Jimin, keby nedal niečo šialené. Chcel od neho, aby dal bozk na pery tomu, na koho ukáže fľaša.
Keďže je to Hobie, s dávkou alkoholu v sebe, súhlasil.
A tak Jimin znova roztočil fľašu...
YOU ARE READING
Let' s dream together
Fanfiction( discontinued... ) Predstavte si, že váš nudný a nezaujímavý život sa zrazu zmení. Príde vám záhadný email, v ktorom dostanete ponuku na prácu. Odcestujete na druhú stranu Zeme a budete žiť v jednom dome zo siedmimi chalanmi. Sen každého dievčaťa...
