Nie. [Mystic Messenger FF]

#3

"A ty si naozaj Rapunzel?" opýtala sa Nam (keď sa tak volala xD). 

"Nie. Moje meno je Ayka Cha-Ryuk Wang [Ajka ča-rjuk weng]" usmiala som sa a natiahla k nej ruku.

"Seong Nam" usmiala sa a podali sme si ruky. Bambi používam ako hacker, veď predsa nikomu nepoviem svoje pravé meno.

"Rada ťa spoznávam" povedala som jej.

"A ako dlho ti tie vlasy rástli?" opýtala sa ma. Moje vlasy skoro ťahám po zemi. Neviem prečo ich mám také dlhé. Proste také sú.

"Véééľmi dlho" zasmiala som sa a natiahla "é". Náš rozhovor pokračoval ešte asi desať minút, potom ona musela odísť do škôlky a ja do školy, išla som s profesorom.

"No tak čo, pripravená na prezentujúci týždeň?" opýtal sa ma. Vtedy mi to došlo, sakra! Ja som úplne zabudla.

"Eh..." vyšlo zo mňa, keď som sa snažila nespanikáriť.

"Podľa tvojho výrazu som usúdil, že si zabudla, čo? To nevadí, nič špeciálne vám netreba" prezentujúci týždeň. Každý rok sa koná a ide tu o to, že vždy jedna škola navštívi nejakú inú a v podstate jej najskôr prezentuje tú svoju a potom oni prezentujú nám tú ich. Každý študent dostane jedného študenta, čiže sme dvojka jeden z jednej a druhý z druhej. Vošli sme do budovy školy a už sme boli pripravení na odchod do SKY univerzity. Čo tam vlastne študujú? Možno mi to vysvetlí môj študent.

---------------------------------------------------*---------------------------------------------------

Vošli sme do ich školy a každý do triedy, do ktorej mal. Postavili sme sa pred tabuľu a učiteľka nás porozdeľovala. Ja som sa našťastie dostala úplne do zadu (neviem kde sedí, dobre?). Sadla som si vedľa študenta v mojom veku, to je jasné kedže sme obaja v rovnakej triede. Mal blond vlasy a fialové oči.

Usmial sa na mňa.

"Ahoj, ja som Kim Yoosung [Júsang] a ty?" natiahol ku mne. Chvíľu som len na ňu pozerala.

"Wang Ayka" ruky sme si podali.

"To nie je kórejské meno, ty si odkiaľ?" prekvapene na mňa pozrel, ja som na neho pozrela rovnakým výrazom. Takto hneď? 

"No nie je, je čínske. Som prekvapená, že si si to tak skoro všimol" prikývol.

"Je to jednoduché, ako si mohla počuť moje meno povedal som Kim. U nás to je väčšinou tak, že druhé meno je také krátke Han, Kim, Pong, Ran, Kun, Tong a podobne" jednoducho mi vysvetlil. To som si v skutočnosti nikdy nevšimla.

"Ďakujem za vysvetlenie" chcela som ešte niečo povedať, no začala sa hodina, čo znamenalo, že idem Yoosungovi vysvetľovať našu školu. Vysvetlila som mu, že študujem archivnícto.

"Čo to je archivníctvo?" opýtal sa trochu nechápavo.

"Som tá tetuška, čo sa hrabe v knihách, ktoré sa rozpadávajú a majú tisíc rokov, chodím po starých miestach, fotím také miesta a viem o nich všetko" zasmiala som sa a on sa pridal.

"Hm.. už viem. Veľmi rýchlo si mi to vysvetlila. Haha! No a teraz ti ja porozprávam" začal hovoriť (neviem čo študuje, takže si to môžete vymyslieť xD len niečo iné ako archivníctvo). 

----------------------------------------*-------------------------------------------

Na prvej hodine sme urobili všetko, čo sme mali. čiže na všetkých ostatných sme viedli rozhovor o všetkom. Už bola posledná.

"Prečo máš fialové oči?" opýtala som sa. 

"Lebo som sa tak narodil. A ty máš prečo také dlhé vlasy?" opýtal sa ma rovnako zaujímavú otázku, ako ja jeho.

"Neviem. Proste tak rastú" mykla som plecami a zazvonilo. Spolu sme vyšli z budovy.

"Nechceš ísť niekam do kaviarne?" opýtal sa. Nie. Nechcem. Ja vonku nikdy nechodím, len keď musím ísť do školy.

"Eh... ja neviem, nie som zvyknutá chodiť von" neisto som pozrela.

"Ale poď!" zvolal a začal ma ťahať za ruku. Prevrátila som očami, ešte že kaviareň je vo vnútri. Nakoniec sme vošli pred nejaký podnik a sadli sme si. V tichosti sme si niečo vybrali. 

"Dobrý deň, čo vám môžem objednať?" opýtala sa čašníčka. Bola krásna a roztomilá.

"Ty si Kawaii~ (roztomilá)! Ja si dám horúcu čokoládu" usmiala som sa. Do jej tváre sa nahrnula červeň.

"Arigatou (ďakujem) a vám pane?" otočila sa na neho. Ona vie po Japonsky!! 

"Ja si klasickú kávu, ďakujem" Yoosung si objednal a červená čašníčka odišla.

"Hehehe" vyšlo zo mňa.

"Čo si jej to povedala? Bola celá červená" vyzvedal Yoosung.

"Zisti si" vyplazila som mu jazyk. Potom nám tá istá čašníčka doniesla naše objednávky.

"Senpai~!" skríkla som po nej, ona sa na mňa pozrela a znovu očervenela.

"Hai? (áno :D)" ešte viac očervenela.

"Ako sa voláš? Dáš mi svoje číslo? Senpai~?" prikývla a na papierik mi napísala svoje číslo, pri ktorom bolo aj jej meno.

"A ty?" opýtala sa ma.

"Ja som Ayka, a ty Ohashi~Senpai [ohaši]" podali sme si ruky.

"Tak ja už idem Ayka~Senpai" povedala a odišla. 

"Tebe ide balenie dievčat omnoho lepšie ako mne, ty si dievča a aj tak sa červenala o sto-šesť" zahral trochu urazeného.

"Ty budeš asi nevinný~ Neboj sa, niekedy sa to naučíš~" urobila som si z neho srandu a on sa len smutne usmial.

"Niekedy..." povedal a odpil si z kávy. Znovu sme sa začali rozprávať. Hodina ubehla ako blesk a ja už som kráčala domov. Nechcelo sa mi. Vôbec. Nikdy som nebola tak dlho von. Toto nie je pre mňa dobré. Vošla som do domu, dvere som za sebou zatvorila a vak hodila na zem. Vyzula som sa, dala dole koženku a vošla do izby. Rozpustila som si vlasy a dala do akéhosi drdola. Vybrala som si šošovky, dala okuliare a obliekla som si čierne legíny a sivú mikinu.

(tie vlasy si nevšímame xD ani topánky)

Sadla som si za pc a začala pokračovať v práci zo včera. To heslo. Zobrala som mobil a našla som rozhovor s jednou osobou.

Ja: Seveeeeeeeeeeeeeeeeeeeeeen???

Napísala som a dúfala, že mi odpíše, chcela som vedieť, či by sa mu to nechcelo urobiť za mňa. Všetko som si zapla a začala som hľadať to heslo. Prešla som všetko, čo som našla, no nikde. Nevedela som nájsť to heslo. Tak teraz chcem Sevena aby mi to pomohol nájsť. Správu som mu poslala pred hodinou. Asi nemá čas. Postavila som sa zo stoličky a zbehla som dole na chodbu, v ktorej bol vak. Prišla som k nemu a vytiahla Honey Buddha Chip a jedno z lízatiek, s plnými rukami som sa rozbehla naspäť. No asi ma pochytila smola, po ceste naspäť mi popod nohy prešla Brownie. Začala som padať dole na poslednú chvíľu som sa zachytila skrinky. Samozrejme nezachránila som všetko, lízatko spadlo a s ním aj okuliare. Sladkosť sa roztrieštila, tak z neho už nič a okuliare prežili.