Nie. [Mystic Messenger FF]

#2

Dnes 11:13 pm (23:13) Neznáme

Prestaň

Nechápavo som sledovala správu. S čím mam prestať?

Ja: ??

Neznáme: Ty veľmi dobre vieš. Prestaň sa mi hrabať do dokumentov

Ja: Aké dokumenty... počkaj...

Vtedy mi to došlo, to je tá osoba, ktorá sa mi snažila zničiť monitor.

Neznáme: Nehraj sa na hlúpeho

Ja: Počkaj, počkaj. Dokumenty o kom? Lebo teraz som mimo. Máš na mysli... Ryu Hyun? Lebo ak toho, tak mi je ľúto, že ti to musím takto napísať, ale on ma vôbec nezaujíma

Neznáme: Tak prečo si sa hrabal v jeho dokumentoch?

Ja: Ty si hacker, že? Tak čo ja viem? Pozri si, čo som robilA predtým, ja už nevládzem a nemám ani náladu sa s tebou hádať

Potom som mobil položila vedľa, neprišla mi odpoveď už desať minút. Oči som zatvorila. Nemohla som zaspať, už sa len tak prehadzujem zo strany na stranu dvadsať minút. Keď som si konečne našla "polohu v ktorej budem spať" mobil sa ozval. Chcela som toho neznámeho zničiť, veď počkaj keď sa ti hacknem do systému >:D

Neznámy: Aha, tak sa ti ospravedlňujem, ale myslel som si, že si sa chcela dostať k jeho veciam. Na kolenách prosím o odpustenie.

Ja: To ti odpúšťam. ALE! už som KONEČNE zaspávala a vyrušil si ma, veď si počkaj zajtra na trojskú veveričku >:D

Neznámy: lololol, trojská veverička? A to je čo? lololol

Ja: To by si chcel vedieť >:D. Inak ja som Bambi

Neznámy: Ja 707 (samozrejme po anglicky čiže Seven Oh Seven [sevn ou sevn] keby ste nevedeli xD)

Ja: Rada ťa spoznávam Seven

Seven: Narovnako  ^^

Ja: No nič, asi sme sa oficiálne stali kamarátmi, ja už idem spať lebo zajtra mám školu. Ale dobrú noc ｡ﾟ+.(･∀･)ﾟ+.ﾟ

Seven: Aj tebe

Potom už som konečne zatvorila oči. Takže Seven je nakoniec celkom fajn osoba. Tú auto-deštrukciu mu odpúšťam. Ponorila som sa do ríše snov. Teda... skoro, bol to bezsenný spánok, lebo tie sú najlepšie. Vtom ma niečo zobudilo, moje vlasy boli ťahané niekam preč. Otvorila sa oči a pozrela smerom, ktorým boli moje vlasy boli ťahané, len aby som sa stretla s veľkými modrými očami. Bola to Brownie Diva. Moja mačka plemena Birma. Chvíľu sme na seba len pozerali, no potom mi prestala ťahať vlasy a vyskočila ku mne na posteľ.

"Brownie. No poď ku mne, moja drahá. chceš so mnou bubať?" nahodila som hlasom, ako keby som rozprávala s dieťaťom, lebo to pre mňa Brownie bola. Len mierne zamňaukala a prešla popod moju ruku. Ruku som nechala prehodenú cez jej telo a zakryla som nás. Potom som znovu zaspala. 

------------------------------------------------*--------------------------------------

Cítila som niečo príjemné na mojej tvári. Otvorila som jedno oko a naskytol sa mi pohľad na Brownie, ktorá má jednu z jej tľapiek na mojom líci. Mierne ma poškrabkala. Lenivo som sa prebudila. Zrak mi padol na hodiny. Zobudila som sa päť minút pred budíkom. Vypla som ho. Škola. Vstala som teda a obliekla som sa do školy. Tmavomodré tričko s dlhými rukávmi, čierne nohavice, čierne converse tenisky a koženku, ktorá bola tiež čierna. Vošla som so kúpeľne,  urobila potrebnú hygienu a nasadila šošovky, ktoré nosím len do školy. Na chrbát som si dala vak a obula čižmy. Brownie som do jej misky na jedlo a vodu dala všetko potrebné, skontrolovala, či sú všade zatvorené okná, zamkla som a už som bola na ceste do školy. Po krátkej ceste v električke som vystúpila a prešla cez jeden prechod na pozemok školy. Pozrela som na hodiny.

"Tým, že som skôr vstala, som išla na električku skôr. Idem si niečo kúpiť do obchodu" vyšlo z mojich úst a tak som sa na päte otočila. Nasmerovala som si to do potravín, ktoré boli k škole najbližšie. Vošla som dnu, keďže bolo ešte ráno, veľa ľudí tam nebolo. Boli to asi jediné potraviny, ktoré boli o takomto čase otvorené. Nebola som si istá, že čo mám kúpiť. Prešla som k sladkostiam a zobrala tri rozdielne lízatká. Prechádzala som okolo regálu so slanými pokrmami, môj pohľad padol na zlacnené Honey Buddha Chip. 

(keby niekto nevedel ako vyzerajú :D)

Vošla som do regálu a zrak som upierala na ten najlepší výtvor dnešnej doby. Natiahla som k tomu ruku a chcela som ich zobrať, keď vtom som si všimla, že tak bola ešte jedna ruka. Prekvapene sme ju obaja čo najrýchlejšie odtiahli. Pozreli sme na seba.

"Ospravedlňujem sa" nevinne som sa usmiala. Osoba pri mne mala červené vlasy. Do očí som mu nevidela, kvôli odrazu v jeho okuliaroch. 

"To je v poriadku, vidno, že ani ty si nemohla odolať tejto zľave" milo môj pohyb napodobnil a zobral si obal, po ktorom sme obaja išli. Keď ten svoj zobral, ja som na natiahla po ten za ním. 

"Odolať sa nedalo" povedala som, keď už som odchádzala, no on tam ešte stále bol. Pri pokladni som zaplatila, všetko si odložila do vaku a sadla na lavičku. Ešte stále som nemusela ísť do školy.

"Mami aha! Aké má tá teta vlasy!" skríklo malé dievča, ktoré zrazu stálo pri mne a ukazovalo na mňa. Mierne som sa zasmiala.

"Nam, nechaj slečnu" ozvala sa asi jej mama, ktorá bola od nás celkom ďaleko. Pozrela som teda na Nam.

"Ja som Rapunzel" žmurkla som na ňu.

"Mami! Videla si to?! Ona je Rapunzel! Prosím, môžeme ešte chvíľu pri nej zostať?" prosilo dievča, mama jej chcela niečo povedať, no prerušil ju mužský hlas.

"Nam, zlatko. Nemôžeš sa rozprávať s cudzími ľuďmi" pohľad som uprela za hlasom, na moje prekvapenie to bol profesor.

"Ayka?" ozval sa prekvapene znovu profesor. Prikývla som.

"No vidíš, ty ju poznáš. Tak môžeme? Prosím?" dievča prosila na kolenách.

"No dobre"