Nie. [Mystic Messenger FF]

#1

Bolo deväť hodín večer. Miestnosťou sa ozýval zvuk ťukania do klávesnice, čo to bolo? V jednej malej miestnosti bola úplná tma, viac ako sedem monitorov, tri klávesnice, prázdne plechovky od nápojov, jedna posteľ a na stoličke ešte aj jedna osoba. Jediné svetlo v miestnosti pochádzalo z obrazoviek monitorov. Zrazu všetko stíchlo, žiadne ťukanie. Osoba na stoličke sa odsunula od stola a postavila sa, pomaly ale isto prešla ku chladničke a otvorila ju. Chladnička bola plná plechoviek na ktorých stálo Dr. Pepper. Jednu z plechoviek zobrala a chladničku zatvorila. Plechovku otvorila a vrátila sa na svoje miesto, jednou rukou pokračovala svoju činnosť a druhou si priložila plechovku k ústam. Po pár sekundách, plechovku hodila do rohu miestnosti, kde ich už niekoľko bolo. Potom znovu pokračovala vo svojej činnosti. Svetlo osobe dopadalo do tváre a okuliare ho odrážali. 

Pohľad našej osoby (chcela som vás nechať v tom, aby ste si mysleli, že to je Saeyoung xD):

Bolesť ma spomaľovala, prsty, ruky, hlava a oči. Už som nevládala. No šancu, že sa dostanem tam, kde chcem nemôžem premárniť. Sedím tu už osem hodín. Už som tak blízko. Klikla som na súbor, na ktorý som doteraz čakala, kým som sa cezeň dostala. Otvorila sa ikonka s heslom. Bola som spokojná, že som sa dostala tak ďaleko, no tiež nahnevaná. Bola som tak blízko a zároveň tak ďaleko. To heslo nemám. Hlavu som položila na stôl a začala rozmýšľať. Nakoniec som sa postavila a zobrala USB. Všetko, čo som doteraz získala som si uložila doň. Ak by náhodou prišiel nejaký ten vírus, tak budem vedieť, že všetka moja práca je niekde a nestratila sa. 

Už som bola unavená. Tak som teda prácu na dnes ukončila... teda chystala som sa ju ukončiť. USB som vytiahla z počítača a odložila som ho do šuplíka. Svoj pohľad som uprela späť na obrazovku. Myšou som prešla na tlačidlo "X". Samozrejme to nešlo, lebo to urobil asi nejaký hacker, ktorý to zakázal zrušiť, kým sa nezadá heslo. Tak som teda presunula všetko na druhú obrazovku a čo najrýchlejšie som sa snažila nejako sa toho zbaviť. Už som mala všetko, teraz už len stačilo znovu prejsť na to "X". Myš mi začala sekať, samozrejme ma chytili mierne nervy. No nejako som sa aj s pomaly nefungujúcou myšou dostala tam, kde som chcela. Konečne to odišlo, no zrazu tam vyskočilo niečo iné. Prešla som na "X" ako predtým a klikla myšou. Lenže potom som si uvedomila, že myš vlastne sekala. Nechápavo som sledovala všetky dokumenty, ktoré sa mi tam otvorili. Prečítala som meno, o kom teda tieto dokumenty mám.

"Ryu Hyun?" povedala som sama sebe, keď som ho prečítala. Nemala som ani poňatia o tom, kto to je. Prečo sa mi to otvorilo? Čo mal tento Hyun spoločné s Ryu Kyong-Suom? Vtedy som si to uvedomila, obaja majú v mene Ryu (Ak má náhodou jeho rodina iné meno, tak už viac nie xD). Chcela som to vypnúť, no na obrazovke mi vyskočilo odpočítavanie. Od desať. 

"Auto-deštrukcia?!" vystrašene som zvolala, samozrejme s mojimi schopnosťami, by som sa toho vedela zbaviť. Lenže za a: Už ani poriadne nevidím z toho ako som unavená, za b: Už som mala len 6 sekúnd. Takže som sa len čo-najrýchlejšie odsunula od monitora čo najďalej. Čakala som nejaký výbuch, alebo oheň. No nič. Pozrela som na obrazovku, na ktorej bolo "ERROR". Vydýchla som si, samozrejme ma trápilo, že obrazovka je zničená, ale je to len error. To si opravím sama.

"Tak dnes asi spať tak skoro nepôjdem" povedala som sama sebe a obrazovku odpojila. Zobrala som ju zo sebou. Cez dvere som prešla do zvyšku domu. Naposledy, kedy som bola v obývačke bolo, keď som si ju zariaďovala. To isté o kuchyni a v podstate všetkých izieb okrem kúpeľne a pivnice. Cez chodbu som prešla do pivnice, v ktorej mám svoju malú dielňu. Monitor som položila dole a začala ho rozoberať.  Po polhodine práce som ho začala znovu skladať. Keď som bola zo všetkým hotová, pozrela som na hodiny. Už je pol jedenástej. Vyšla som z pivnice, zhasla som svetlo a po tej istej chodbe som prešla do mojej izby. Monitor som položila na jeho miesto, no predtým, ako som ho zapojila na inej obrazovke som si pripravila všetko, aby som ďalšiu auto-deštrukciu prežila. Vedela som, že sa mi zapne na tej istej "stránke" a ten, kto mi tam tú auto-deštrukciu dal sa nevzdá.

"Teraz už len dúfať, že to všetko stihnem"  povzbudila som sa a zapla monitor. Otvoril sa tam, kde sa vypol. Chvíľu sa nedialo nič, len som čupela na zemi a pozerala na obrazovku. Znovu sa tam objavila moja odteraz asi "obľúbená" auto-deštrukcia. Jediný problém bol, že som mala teraz len 3 sekundy. Moja tvár nabrala novú farbu, možno modrú. Rýchlo som sa postavila a veci z jednej obrazovky presunula na druhú. Auto-deštrukciu som prerušila. Úľava ma obliala a ja som si vydýchla. Sadla som si na zem a bola so sebou spokojná. Keby som nebola ja, tak kto? Presunula som sa na stoličku a išla som už konečne všetko vypnúť, aby som mohla spať. Len som zobrala do ruky myš a zavibroval mi mobil. Chvíľu som ho ignorovala a všetko som vypla. Obliekla som si pyžamo, ľahla som si do postele a odomkla mobil. Bola tam správa od niekoho neznámeho.

Dnes 11:13 pm (23:13) Neznáme

Prestaň