Romantik

3.

„Aha ho!" zachichúňala sa Adéla smerom k Dore, ktorá sa práve sústreďovala na viazanie svojich čižiem a tak nevenovala pozornosť zvyšku sveta. Ani jedno z dievčat nemohlo predpokladať, že Dávid sa v študentskom kine neocitol náhodou.
Tomáš mu poradil, aby začal navštevovať aspoň jedno zo záujmových miest, prípadne nejaký lacný kurz, kde sa zgrupujú študentky z viacerých fakúlt a Dávid to vzal vo veľkom, takže za posledné dva týždne navštívil úplne všetky vrátane zabudnutých remesiel a začiatkov fotomodelingu.
Ešte stále nemal cit v bruškách prstov z toho, ako sa dopichal pri krížikovej výšivke, no vizitka jedného z fotografov mu spokojne trónila na písacom stole. Odložil ju pre svoju sestru, ktorá vždy chcela byť modelkou alebo princeznou, alebo obojím a až bude mať pätnáť, dovolí jej priblížiť a k svojmu snu. Taktiež ho potešilo zistenie, že má na modeling zjavne talent a jeho egu pomohlo niekoľko usmievajúcich sa prisviedčajúcich dievčat, ale keďže medzi nimi neobjavil Adélinu tvár, bolo mu to jedno.

Nevedel si vysvetliť, prečo sa jeho záujem -obvykle roztrúsený do okolia- zrazu sústreďuje len na ňu. Inokedy by už minimálne jedno z pekných usmievajúcich sa dievčat pozval aspoň na kávu, zhodotiac, či mu stojí aj za ďalšie rande, no teraz nie- proste sa mu nechcelo mínať si drahocenú energiu prameniacu zo sladkej pomsty na to, aby lovil ľahkú korisť.

„Kto?" Dora sa na moment vrátila do reality a veľmi okato si poobzerala ľudí čo by spĺňali podmienku „on".

„Ten...čierny kabát, modrobiely šál." zašepkala Adéla nenápadne a skryla sa za svoje vlasy.

„Hm...celkom dobrý, čo s ním?" Dorota bola mimo obraz. Zjavne ešte nebola na izbe, keď mala Miška svoj klebetiaci ošiaľ.

„No ten si myslel, že ma zbalí na nejakú otrepanú perverznú frázu!" Adéla sa pobúrene zaksichtila a v rýchlosti vylíčila kamarátke situáciu.

„Ale prosímťa, každý to raz skúsil!" Dorota sa opäť pozrela na svoje šnúrky na čižmách. Zdali sa jej hrozne nesúmerné, asi by si ich mala previazať ešte raz. Jej priateľka, ktorá si kúpila čižmy na zips sa nad tým zamyslela. V skutočnoti sa ani nehnevala na Dávida, ale skôr na fakt, že ju považoval za jedno z tých jednoduchých dievčat, no už odvtedy ubehlo veľmi veľa času a on sa stal iba zábavným mýľnikom na dlhej ceste jej všedných dní.
Vlastne bola celkom rada, že ho vidí.
Počet jej známych tvárí sa totiž zúžil len na tie, ktoré stretávala na svojich hodinách a s tými sa priveľmi nerozprávala. No a samozrejme tu boli jej úžasné spolubývajúce, ktoré jej vždy dávali pocítiť, že niekam patrí a jej mladé roky majú nejaký zmysel.
Po tej hromade detských knižiek čo musela prečítať totiž nevedela, či sa opäť stáva deckom, alebo chytá stareckú senilitu. Možno z oboch trošku.

„Čaute ľudia, pre tých čo ma nepoznajú, volám sa Timo a pre tých čo ma poznajú, áno, ešte stále som Timo!" chalan s mikrofónom vyskočil na pódium a vyslúžil si tichý smiech. Dora sa uškrnula a zahľadela sa naňho. Bol značne zaujímavejší ako jej šnúrky. Mal na sebe bordové tričko, vojensky zelenú bundu a čierne rifle. Tváril sa akoby každého poznal a možno to dokonca bola pravda.
Bol suverénny, otvorený a neskonale veselý.
Sympoš.

„Kto si chce dnes zahrať s našou známou päťkou?" opýtal sa Timo publika a spoza na pohľad zaprášeného závesu vyšlo päť ľudí ktorý sa za ním postavili do nehybnej hrdinskej pózy, akoby sa fotili. Traja chlapci a dve dievčatá, vyzerali dosť obyčajne na to, aby hneď zaujali.

Adéla ani Dorota nevedeli, kto sú tí ľudia, no pravdepodobne boli obľúbení, čomu nasvedčoval vysoký počet zdvihnutých rúk v nielen prvých radách.
Ako neskôr zistili amatérski stand-up komici boli nielen sympatikcí, priateľskí, ale výnimočne zábavne poukazovali na ťažký život nejdeného študenta- nedostatok peňazí, hlučné prejavy náklonnosti z vedľajšej izby, či to keď sa deň pred skúškou opijete a zostanete úplne vygumovaný, modliac sa aby to nebolo Fx.
Pre Adélu boli tieto situáce abstraktnými pojmami, no keď zistila, že sa naozaj dejú ľuďom okolo nej, začala sa cítiť akosi lepšie- akoby aj ona skutočne žila a dostala šancu na chyby a trapasy. Akoby bolo všetko o čosi zaujímavejšie.