Romantik

18.

Adéla mala pocit, že to Dávid hádam robí naschvál, že sa vždy stretnú vtedy, keď už má trochu vypité. Dnes sa však aj s Dorou krotili, pretože sa rozhodli vyfešákovať na počesť klasických filmov, na ktorých premietanie šli do kina. Za jej rozklepané nohy teda nemohol čaj s rumom, ktorý im priniesol Timo, ale čierne lodičky na vysokých opätkoch v ktorých nielenže nevedela chodiť, ale jej aj bola príšerná zima, pretože musela mať oblečené silónky a šaty. Dora mala obtiahnuté čierne džínsy a bielu košeľu bez rukávov v ktorej taktiež mrzla, no tvárila sa, že nie, hoci ju prezrádzali zježené chĺpky na rukách. Okrem toho, že obe premrzli, v polovičke prvého filmu zistili, že ich vlastne takáto vec vôbec nebaví a tak sa pokúsili nenápadne vypariť. Prezradilo ich len klopanie opätkov na starej dlažbe a lietacie dvere, ktoré pri ich neslušnom odchode nepekne zavŕzgali.

„Poďme si dať niekde šampanské, alebo niečo podobne luxusné, keď už sme sa tak nahodili." navrhla Dora Adélke, ktorej bolo vonkoncom jedno, kde skončia, hlavne nech tam je teplo. Samozrejme nepovedala, že by najradšej bola na intráku, v teplákoch a pod dekou. Dievčatá teda skončili v jednom z lepšie vyzerajúcich podnikov. Nemohli však vedieť, že práve tento bar si tiež vybral aj Tomáš, ktorý už teraz, pol roka pred svadbou, dával osvetu svojim kamošom. Pri pohľade na zmäteného Mária kockáč ľutoval, že si nepripravil nejakú power pointovú prezentáciu, pretože to bolo očividne potrebné.

„Oblek." povedal a počkal, kým všetci aspoň pokývajú hlavou. Cítil sa, akoby sa bavil s partiou šimpanzov.

„Čierny!" dodal. Ozaj hlúpych šimpanzov.

„Aj sako?" opýtal sa Jakub, Tomášov najlepší kamoš. V meste sa vyskytoval len náhodou a možno preto sa to Tomáš chystal využiť práve dnes.

„Áno." povedal snúbenec razantne a nevysvetľoval, že sako JE súčasťou obleku.
Dávid, Mário, Kubo aj Lukáš pokývali hlavou a Tomáš odolával nutkaniu okamžite sa zabiť. Dúfal, alebo skôr predpokladal, že Monika bude mať so svojimi kamoškami podobný problém, predovšetkým s družičkami, no nemal pravdu. Monikine kamarátky -Janka, Luba a Dominika- totiž presne vedeli čo na svadbu treba a nákupy fešných šiat plánovali budúcu sobotu. Okrem iného už Monika obvolala družičky, Tomášovu najstaršiu Kaču a jej jedinú neter Evu, aby sa nejako skontaktovali a dohodli sa na šatách a topánkach. Monike aj Tomášovi to bolo v podstate jedno. Budú mať jednoduchú malú svadbu s rodinou a priateľmi a o väčšinu vecí sa aj tak starajú rodičia ženícha, pretože sa do toho ako tak rozumejú.

„Biela košeľa. A motýlik." dodal pomaly, aby jeho priatelia stihli vnímať.

„Kravatu nie?" Mário si nebol istý, či má doma nejakého motýlika.

„Ach...to je jedno!" Tomáš ledabolo mávol rukou a odpil si z piva. Bol z toho absolútne vyčerpaný. Dávid si vzdychol a bolo mu jeho kamoša ľúto, pretože taká svadba očividne nebola jednoduchou záležitosťou. Ešteže sa sám neženil! Poobzeral sa po podniku a jeho pohľad okamžite pritiahli ružové vlasy. Patrili dievčaťu s ktorým mal jedno ozaj hlúpe nepodarené rande. Adélinej spolubývajúcej Dore. Dávid si už začínal myslieť, že mu to Dora robí naschvál, že sa vždy niekde zjaví. Mal chuť sa postaviť, vziať si kabát a okamžite zmiznúť v hustnúcej tme vonku, ale potom si všimol, že Dorota nie je sama.
Adéla vyzerala....no vyzerala super.
Príťažlivo.
Veľmi dospelo.
Dávid naozaj zvážil možnosť úniku, no nejakým spôsobom sa mu to opäť nepodarilo. Adéla si totiž všimla Tomáša a považovala za potrebné ísť mu zagratulovať.

„Ahojte!" povedala váhavo a na ňu aj Doru sa otočilo päť chlapcov.

„No čau!" Tomáš jej venoval zúčastnený úsmev a nevrhol pohľad na Dávida, ako pôvodne chcel. Nie je predsa nejaká pubertiačka.