Romantik

23.

Tomáš nebol z plánov svojich kamošov ani trošku nadšený, pretože na Silvestra chcel ostať s rodinou a s Monikou.

„Budeš s ňou zvyšok života!" rozhodil Dávid rukami, lebo jeho neprítomnosť im spravila drobný škrt cez rozpočet.

„Najvyšší čas začať si zvykať!" odvetil Tomáš dobromyseľne a zároveň tým absolútne zavrhol ich ponuku. Nie vďaka, počká si, až budú jeho vlastné deti nerozvážne, aby na ne dával pozor, nebude vychovávať svojich priateľov!

„Ach, ty si taký suchár!" zatiahol Mário roztrpčene. To čo bude teraz musieť obetovať na taxík by totiž pokojne mohol prepiť.

„Volajme to radšej konzervatívny." poradil mu Tomáš a Mário si neodpustil zašomranie niekoľkých nepekných slov na jeho účet.

„To znamená, že s nami večer nejdeš, však?" skúsil Dávid ešte raz a venoval mu prosebný pohľad. Tomáš však nebol dievča a tak jeho pekné podmanivé oči nemali žiaden účinok- jeho priatelia museli skrátka prežiť svoje životné omyly bez neho. A že sa na ne Dávid s Máriom poriadne pripravili.

Do baru večer vstupovali ako dvaja najväčší fešáci z okolia, teda...minimálne si tak pripadali. Miestnosť bola veľká, no bolo v nej poriadne horúco. Praskala vo švíkoch a aby sa človek dostal k baru, musel sa doslova predierať davom. Tanečný parket bol osvetelený ostrým fialovým svetlom a zvŕtajúca sa mládež zatiaľ vyzerala príťažlivo a zaujímavo a nie smiešne a nechutne, ako to bude o pár hodín a litrov alkoholu neskôr.

„Dávid...ja ťa zabijem!" zareval Mário na svojho kamaráta cez hlučnú hudbu, čím mu chcel jemne a citlivo naznačiť, že výber podniku sa mu ani najmenej nepozdáva. Dávid mu odpovedal čosi neidentifikovateľné, no nesúhlasné a objednal každému panáka. Pretože priatelia sa na vás môžu hnevať, ale pri pití je to oveľa ťažšie. Nečudo, že sa ich noc rozbehla naozaj veľmi rýchlo. Panák sem, flirt s peknou čiernovláskou tam a Dávid si už len matne uvedomoval, čo sa okolo neho deje.

Mário predvádzal na parkete svoje tanečné kreácie, ktorými sa bavilo niekoľko desiatok ľudí a Dávid by možno dokázal kývnuť aj na to, keby sa ho niekto opýtal, či sa video z tohto kultúrneho zážitku dostane na youtube. Bolo to možné. Naozaj. Mário si však z toho  nič nerobil, ošíval sa, vrhal zvodné úsmevy, ktoré mu dievčatá za vidinou ďalšieho pobavenia oplácali a cítil sa ako hviezda. Takéto večery patrili medzi tie, ktoré si síce veľmi nepamätá, ale v starobe si aspoň nebude vyčítať, že bol nudný suchár, ako Tomáš.

Dávid sa smial s ostatnými, keď zacítil na svojom predlaktí slabý stisk.

„Hej, čau!" Jana z práce sa mu zazubila rovno do tváre. V topánkach na opätkoch bola rovnako vysoká ako on a odrazu stratil odvahu jej odporovať.

„Ahoj!" oplatil jej úsmev a štrngli si pohármi. Vymenili si pár pripitých zdvorilostných fráz a Dávid silne uvažoval, čo má robiť ďalej. Jana pri ňom stála príšerne blízko, až cítil teplo jej tela. Hrudníku v obtiahnutom čiernom roláčiku, jej ovocne alkoholový dych aj jemný závan cigariet.

„Aké si si dal novoročné predsavzatie?" opýtala sa a s chichotom sa chytila jeho pleca, keď do nej zozadu niekto strčil a ona takmer stratila rovnováhu.

„Prestať piť!" opäť k nej mávol pohárom a doprial si dúšok. Z neznámeho dôvodu jednoducho nedokázal prestať neslušne zízať na krúžok v jej nose. Zaujímalo ho, ako veľmi to bolelo.

„A ty?" vyzvedal, hoci ju aj tak veľmi nepočúval.

„To ti nemôžem povedať," zašepkala s perami tesne pri jeho uchu. „lebo by sa to nesplnilo!" potom naňho pozrela správne odvážnym pohľadom a prekonala aj tú maličkú vzdialenosť medzi ich perami. Dávid si už začínal myslieť, že je to chronické, to oblizovanie sa s cudzími dievčatami, ale tentokrát si to aspoň mohol ospravedlniť tým, že Jana si naňho už aj tak dlho brúsila zuby. Pomaly sa presúvali ďalej od poblázneného pripitého davu a od burácajúcej hudby. Jana mu jazykom prešla po spodnej pere. Rukami na jej zadku vo vypasovaných džínsoch si ju k sebe pritiahol ešte bližšie.Cítil celú krivku jej tela, jej boky, jej stehná, dlane, nos. A videl, že chce viac. Už do začiatku to tak trochu tušil. A nevedel sa rozhodnúť, prečo vlastne doteraz protestoval. Chcel jej povedať, že tu nemá auto, ale môžu si vziať taxík, ale keď sa odtiahol, aby nabral stratený dych, v hlave sa mu začali vynárať dôvody, prečo nesmie.

A prečo nechce.

A tomuto dlhočiznému zoznamu figurovala Adéla.
Cez všetky pracovné, súkromné aj morálne dôvody sa predrala na prvé miesto práve ona. Adéla- malá brunetka študujúca literatúru, mizerná kuchárka, makový úsmev, ružové kriedové hrady, prevracanie očami, neutíchajúci smiech a ten pocit, že už len pri pomyslení na ňu ide absolútne do kolien.

Jana opäť zaútočila na jeho ústa, no tentoraz sa odtiahol a kalnými očami sa na ňu zahľadel. Snažil sa karhavo, ale nedal by ruku do ohňa, za to, že mu to šlo. Pretože nešlo.

„Ja nemôžem!" prekričal hudbu.

„Ale prosímťa! Je to v pohode!" zasmiala sa.

„Nie, nemôžem!" porkútil hlavou. Aj napriek alkoholu a zábave, fakt nemohol.

Nemohol ju podviesť.

„Prečo? Aký máš problém?!" zdá sa, že Jana bola z jeho opätovného odmietnutia nemálo rozčertená. Dávid sa pre ňu stával deckom.
Pretože si stál za svojím.

„Mám...mám frajerku!" vypadlo z neho a Jana len len, že si neodfrkla za takú lacnú výhovorku.

„Hej, jasné!" dlaňou ho odstrčila, akoby bolo pod jej úroveň zdieľať s ním taký malý priestor. Zašomrala zopár nepekných slov na jeho odresu a potom sa vrátila do epicentra zábavy. Dávid si pretrel tvár. Z neónových svetiel ho pálili oči a v hrudi mu rezonovali basy. Predral sa von a od chalana postávajúceho pri vchode si vypýtal cigaretu. Normálne nefajčil, no tentoraz si dal, pretože potreboval zámienku na to, aby mohol stáť vonku poriadne dlho.
Dobrú zámienku.
Poťahoval s minimálnou rýchlosťou.

Všetci sa napratali nazad do podniku, čo mu prezradilo, že Nový Rok je blízko. Zašliapol ohorok a oprel sa hlavou o múr. Bola mu príšerná zima, točila sa mu hlava a chcelo sa mu vracať.
A spať.
Zvnútra počul odpočítavanie.

Desať,deväť.... Takto si najväčšiu párty roka teda nepredstavoval.

Osem, sedem.... Všetko to bola Adélina chyba! Keby sa nevotrela do jeho mysle vždy v ten nejnevhodnejší moment!

Šesť, päť... Dávid si opäť pretrel tvár a pri hlasnom vzdychu sa jeho dych zrazil na biely obláčik dymu. Zdá sa, že prehral stávku sám so sebou.

Štyri, tri... Ktovie, ako oslavuje ona.
Chcel by ju vidieť.
Aj nepriek tomu všetkému.

Dva,jedna... Dávida naplo a hodil tyčku rovno na chodník pred podnikom, v ktorom to burácalo.
Šťastný nový rok! Nad jeho sklonenou hlavou nahlas vybuchovali desiatky ohňostrojov vo všetkých farbách a vytvárali úžasné divadlo, ktoré však chlapcovi na jeho vlastné prekvapenie neprinášalo radosť a potešenie, ako to bolo roky predtým.
Snažil sa prísť na to prečo.
A či je to kvôli Adéle.
Kvôli dievčaťu, ktoré sa oniekoľko desiatok kilometrov ďalej, v inom meste, pod celkom iným ohňostrojom bozkávalo s Petrom s mrazivo krásnym pohľadom a na Dávida ani nepomyslelo.