28.

81 8 0
                                    

„To je ale iná paráda!" zachichúňala sa Hana a vrátila svojej sestre mobil. Adéla si ho voľnou rukou vzala a ledabolo ho hodila do ruksaku.

„Však?" zasmiala sa tiež a dlhou lyžicou zamiešala zvyšky kávy vo vysokom pohári. Obom chlapcom napísala, že poobede už niečo má, pretože to celé jednoducho musela prebrať s niekým reálnym. Jej spolubývajúce vedeli, ako je na tom s Petrom a tiež vedeli, že existuje aj nejaký Dávid, ktorý je super, ale žiadna z nich ho ešte nikdy nevidela. Aspoň to si dievčatá mysleli, hoci Miška ho videla v posilňovni a Dora s ním mala dokonca rande. No a ešte tu bol tajný ctiteľ, ktorého nikto nikdy nevidel, no Adéla s hrôzou zisťovala, že k nemu čosi cíti. Už vedela, že si z nej nikto len tak nestrieľa, pretože kresliť v mraze kvety od internátu až po budovu fakulty bolo prinajmenšom prehnané, čo sa žartov týka.

„Takže ty nevieš, kto to bol." Začala Hana s vyšetrovaním. So svojou malou sestričkou sedeli v presklenej kaviarni na prvom poschodí nákupného centra. Predávali tam fantastické sladké dezerty, ktoré krásne vyzerali aj úchvatne chutili.

„Nie, absolútne netuším!" odpovedala Adéla, hoci to nebola otázka. Hana sa zamyslela a odpila si z chladnúcej kávy. Adéla sa potrebovala vyžalovať niekomu absolútne nezávislému, niekomu, kto nie je na ničej strane. Karolína bola rozhodne na strane Petra, keďže sa s ním na Adélku dohodla. Všetky baby okrem Romči boli tiež na strane chlapca s bolestne podmanivým pohľadom. Romča bola na strane Dávida, pretože jej pripadal nedocenený a túto pozíciu ona veľmi dobre poznala. Ako jediná sa s Dávidom nikdy nestretla, ale bola si istá, že po Adéle šialene ide, inak by sa nesprával tak, ako sa správal. Ak teda Adéla priveľmi neprikrášľovala. Hoci, o ňom zase až toľko nerozprávala. No a ešte stále tu bol tajný ctiteľ, ktorý bol zaujímavým spestrením celého toho. A zdá sa, že na jeho strane bola samotná Adéla. O jej názor šlo najviac, no aj tak si v tomto sama nedôverovala a potrebovala sa niekomu zdôveriť so svojou dilemou.

„A nikto ti nenapadá?" Hana vyzerala zamyslene. Adéla mala dvadsať, no pred jej očami bola stále malým dievčatkom a po vyklopení celej pravdy o Petrovi, Dávidovi aj tajnom ctiteľovi sa jej zdala ešte menšia, naivnejšia a zraniteľnejšia. Hana takýto problém nikdy nemala a celý jej romantický život by sa dal nazvať príkladným priemerom. V deviatom ročníku sa na narodeninovej oslave svojej spolužiačky v kúpeľni bozkávala s jej starším bratom, na strednej vystriedala dvoch troch frajerov a po ozaj bolestivom rozchode v prvom ročníku na výške stretla Ivana, ktorého si o pár rokov neskôr vzala a mieni s ním zostať minimálne navždy.

„Nie, vôbec!" Adéla už začínala byť trochu zúfalá. Jasné, mohla randiť s Petrom, chodiť von s Dávidom a užívať si pozornosť tajného ctiteľa, ale jednoducho sa v takejto situácii necítila dobre. Dávida začínala mať príliš rada na tom aby bol len jej kamarát a s Petrom to zase šlo akosi prirýchlo a príliš jednoducho. No a tajný ctiteľ ju privádzal do šialenstva.

„A nenapadlo ti, že možno Peter je ten tajný ctiteľ? Alebo Dávid?" Hana si opäť odpila z kávy. Zdalo sa jej to celé príšerne zvláštne a pritiahnuté za vlasy.

„To určite nie. Peter nie je ten typ, čo by vymýšľal takéto veci a Dávid...ten by sa už dávno prezradil!" zasmiala sa, naivne si mysliac, že chlapcov pozná natoľko dobre, aby to vedela posúdiť.

„Prečo myslíš?" Hana skúmavo hľadela na svoju sestru.

„Peter je taký...racionálny," Adéla hľadala správne slová, „akože, sem tam hovorí sladké a romantické veci, ale väčšinou je priamy. Proste...nežije v nejakom ideálnom svete." Pokrčila plecami a s hrôzou zistila, že hovorí ako taký stroj. To určite pochytila od Mišky, za to, že sa s ňou učila filozofiu. Peter sa jej zdal príťažlivý a bolo jej s ním naozaj dobre, rozumeli si a jeho dotyky a bozky boli prinajmenšom fantastické, ale...dokázala by ho takto analyzovať, keby doňho bola naozaj zamilovaná?

„No a Dávid? S Dávidom sa človek nikdy nenudí!" zasmiala sa, „ale je to ešte taký chlapec, neviem, či by dokázal spraviť niečo tajne!" zamračila sa, „hoci...on toho zase veľa nenahovorí. Navyše, myslím, že má aj tak priateľku!" mykla plecom a zarazila sa, pretože to ešte stále nevedela. Určite sa ho to musí pri najbližšej príležitosti spýtať.

„Adélka," vzdychla si Hana a mrkla na náramkové hodinky, pretože už nemala veľa času, „myslím si, že tú vec s tajným ctiteľom by si nemala vôbec riešiť. Je to od neho, nech už je to ktokoľvek, totálne detinské a podľa toho čo hovoríš asi aj trochu zbytočné." Mykla plecom. Samozrejme, že Adéla svojej veľkej racionálnej sestre nemohla povedať, ako veľmi ju tie malé gestá dokážu namotať.

„Dávida sama označuješ za len za kamaráta a podľa mňa má jedinú perspektívu vzťah s Petrom!" vyhlásila rozhodne a Adéla sa musela veľmi snažiť, aby sklamane nevzdychla. Samozrejme, že to mohla tušiť. Peter bol skrátka ideálna voľba a keby o tom vedela mama, už by dávno začala počúvať o svadbe. Obe dievčatá dopili kávu a postavili sa na odchod. Adéla si natiahla kabát a siahla po čiapke. Hana ju mala hodiť na intrák a potom na stanicu, aby nemusela v takejto zime šliapať sama domov. Adéla jej za to bola neuveriteľne povďačná a vlastne bola rada, že oboch chlapcov zrušila na úkor svojej staršej sestry. Aspoň si to mohla sama urovnať v hlave.

„Pozri Adélka," Hana videla, že jej malá sestrička je trochu nesvoja z toho celého, „to, že som povedala, že sa mi Peter zdá ako najlepšia možnosť neznamená, že to tak aj musí byť. Ak sa ti páči ten druhý chlapec, tak kašli na to, že je trochu nedospelý. Petrov aj Dávidov ešte bude!" pobozkala ju na čelo ako malé dievčatko.

„Len sa hlavne nenamotaj na niekoho, koho nemôžeš mať." Dodala, mysliac tým tajného ctiteľa, „to by ťa bolelo najviac, takéto nádej." Adéla sa na ňu dlho zahľadela a než obe nastúpili do auta, tak ju silno objala.

„Vďaka, Hana!" zašomrala do kožušinového goliera na sestrinom kabáte. Jej slová v nej spôsobili hotovú búrku a teraz už vôbec nevedela, čo má robiť.

„A teraz si otvor darček!" než Hana naštartovala, siahla dozadu po lesklú darčekovú tašku, „predsa si nemyslíš, že som zabudla na to, že máš narodeniny!"

RomantikWhere stories live. Discover now