Emma
,,Emma!Vstávaj!Určite nechceš zmeškať vlastnú svadbu!"počula som ako na mňa kričí moja najlepšia kamarátka Kim
,,To už dnes?"prudko som sa posadila a prešúchala som si unavené oči.Do jednej som nevedela oka zažmúriť a keď som konečne zaspala už ma budia.Porazí s nervozitou.
,,No nie zajtra!"zrúkla na mňa.Vlasy mala pekne vyčesané do drdola a po okrajoch jej ho lemovali maličké vrkôčiky.Bola krásna.
,,Kim aká si len krásna"zaplakala som pri pohľade na ňu.Pohoršene sa na mňa pozrela a poťukala ma po čele s nalakovaným čiernym nechtom
,,Netrep a vstávaj.Pre boha veď sa pozri na svoje oči.Máš tam kruhy ako od mimozemšťanov!Koľko si spala?"
,,Neviem.3 hodiny?"bojazlivo som na ňu zakukla
,,Si ty normálna?"
,,Kim choď im oznámiť, že sa žiadna svadba nekoná pre nepriaznivý vzhľad nevesty!"zachmúrila som sa a cez hlavu som si pretiahla perinu
,,Wrr.Emma! Spomeň si na Liama.Vieš aký bude sklamaný ak by si to spravila?Tak dlho čaká na tento deň a nič by z toho nebolo?"
,,Máš pravdu.Tak..Dávam sa do tvojích rúk"usmiala som sa na ňu a vyskočila som z postele
,,Tak najprv bež do sprchy.Umy si vlasy a poriadne sa vydrhni."usmiala sa na mňa a ja som vbehla do kúpeľne.Rýchlo som kuk do zrkadla, ale radšej som sa odvrátila, lebo inak by ma asi šlohlo o zem.Vošla som dnu a umyla som si vlasy.Voda ma jemne vymasírovala a ukľudnila stuhnuté svalstvo po nepokojnej noci.Keď som vyšla vonku do izby Kim už sedela na posteli a za ňou som videla na skrini obal so šatami.
,,Tak Kim..spolieham na teba, že zo mňa spravíš človeka!"usmiala som sa na ňu a sadla som si pred zrkadlo, kde som mala nachystanú stoličku a predomnou ležalo vééľa šminiek.Kim sa rozžiarili očká a hneď sa do toho pustila.Naša príležitostná vizážistka.Drhla ma, masírovala, nanášala všakovaké hovadinky a keď ani po hodine neprestávala myslela som,že sa so mnou nedá už nič robiť.
,,Hotovo"počula som Kim a otvorila som oči.
,,To naozaj?Podarilo sa ti ma dať trošku dokopy?"prekvapene som sa na ňu pozrela
,,Naozaj.Veď sama posúď"zasmiala sa na mňa a pred nos mi strčila zrkadlo.
,,Kim tvoje ruky sú zo zlata!"prekvapene som čučala na krásku v zrkadle.Pleť sa črtala v perleťovom svetle a jemne sa vykľukaťovala spolu s linkou, ktorá mi rámovala oči.Kim sa naozaj podaril zázrak
,,Teraz ešte vlasy.Tak ako si chcela?Alebo si zmenila výber?"pozerala sa na mňa a usmiala sa
,,Tak tak "zasmiala som sa a znova som sa poddala jej rukám.Počúvala som na pokyny a podávala som jej sponky a všetky čačky mačky, ktoré boli potrebné.Po ďaľšej hodine mi znova podávala zrkadlo.
,,Kim ty si anjel!"usmiala som sa na ňu
,,Pššt.Ticho!"zasmiala sa a zrkadlo mi vytrhla z rúk.Za ruky ma vytiahla a postavila ma.
,,Si pripravená na šaty?"lišiacky sa na mňa pozrela a ja som netrpezlivo prikývla.Rozzipsovala zips a vytiahla nádheru von.Upnutý korzet na ktorom boli povyšívané maličké ružičky, jednoduchá zvonová sukňa bez vlečky a vzadu krásna mašľa.
,,Pre boha.Sú ešte krajšie než som si pamätala.Pohni chcem ich mať na sebe"smiala som sa a pricupitala som k nej a šatám.Kim sa rozosmiala a navliekla na mňa šaty.Zvonová sukňa mi krásne odstávala od tela a ja som sa cítila ako princezná.Satén mi jemne pohládzal pokožku a keď mi zašnurovala korzet bola som naozaj ako v raji...
