Milujem západ slnka. Dokážem sa naň pozerať celé hodiny. Ako aj práve teraz. Keďže bývam v byte na najvyššom poschodí mám najlepší výhľad na oblohu a mesto. Je to nádhera. Nikdy som si viac neužívala prítomnosť ako teraz.
Na chvíľu som zatvorila oči a vnímala svet naokolo. Vietor bol príjemne chladný hlavne v tomto letnom počasí. Londýn býva zvyčajne upršaný, ale dnes bolo naozaj teplo. Otvorila som oči a pozrela sa na slnko. Už bolo v polovice cesty, aby zmizlo úplne a ostala len priezračne modrá obloha.
Začala som premýšľať. O sebe. O živote. O všetkom, čo sa za posledné roky udialo a ako mi to zmenilo život. O mužovi, ktorý ma naučil milovať a ktorý mi chýba každú sekundu viac a viac, keď nie je pri mne.
Neverila som na lásku. Neverila som ľuďom. Nie preto, že by som sa v láske sklamala, ale nevedela som si predstaviť, že by mňa mohol niekto niekedy milovať.
A zrazu jedného dňa prišiel do môjho života on. Bolo to na fotografickej výstave. Celý večer som z neho nespúšťala zrak. Niečo ma k nemu ťahalo a očividne jeho ku mne tiež, pretože stále sa na mňa pozeral.
Po čase som ho spoznala. Nie toho slávneho speváka s najznámejšej skupiny. Ale jeho skutočnú dušu, to aký je. Ani neviem ako, ale začali sme sa stále častejšie stretávať až sa to prehĺbilo do vzťahu. Vášnivého a romantického. Boli to najšťastnejšie a najkrajšie dni môjho života. A stále sú. Bez neho si už život predstaviť neviem.
Postavila som sa a prešla ku zábradliu. Znova som sa pozrela na oblohu, zavrela oči a usmiala som sa. Hodnú chvíľu som tam stála opretá, keď zrazu som cítila dotyk na mojom páse. Ten dotyk, ktorý mi vždy spôsoboval zimomriavky po celom tele a jemný elektrický šok. Vedela som, že je to on. Preto som sa neotočila, naďalej som tam stála opretá a so zavretými očami.
Vlasy mi odhrnul na jednu stranu a jemne ma pobozkal na krk. Vychutnávala som si to. Každú sekundu ako sa ma dotkol.
Pomaly prešiel k môjmu uchu a zašepkal: "Ahoj Kráska."
Stále sa ma dotýkal, čo mi spôsobovalo, že som sa na nič nemohla sústrediť.
Otvorila som oči a otočila sa k nemu. "Ahoj Harry, chýbal si mi." povedala som.
Usmial sa na mňa a chytil ma za líce. "Aj ty mne a ani nevieš ako." povedal a zapozeral sa mi rovno do očí. Pozerali sme sa na seba a ja som ho pritiahla bližšie ku mne. Do vlasov som mu zaplietla prsty a pomaly sa začal ku mne približovať. Zatvorila som oči.
Najprv ma len jemne pobozkal na pery, no potom jeho jazyk vkĺzol do mojich úst a boj o nadvládu sa začal. Nedokázala som prestať. Jeho bozky mi spôsobovali, že som cítila motýliky v bruchu. Podľa mňa si aj preto dal tetovanie motýľa na brucho, lebo to symbolizuje práve to, keď je pri ňom niekto, kto ho miluje a koho miluje on, tak mu to spôsobuje motýliky v bruchu.
Po chvíle sa jemne odtiahol a zašepkal: "Dnes mám pre teba prekvapenie. Zbaľ si veci, zober si pas a letíme preč." Otvorila som oči a prekvapene sa naňho pozrela.
"A povieš mi aspoň kde letíme?" spýtala som sa so psími očami.
"Nie zlatko, je to prekvapenie. Poviem ti len toľko, že je tam veľa slnka." povedal a uškrnul sa.
"A---" chcela som mu niečo povedať, ale umlčal ma tým, že mi na pery priložil prst.
"Už žiadne otázky. Za hodinu odchádzame, tak sa choď pripraviť." povedal usmievajúc sa.
"No dobre, idem." zamrmlala som si pre seba a smerovala ku dverám no v tom ma Harry chytil za ruku, rýchlo pritiahol k sebe a vtlačil mi jeden bozk.
