„Fajn!" bola som naozaj nahnevaná. „Tak čo keby si išiel teraz za tými svojimi fanúšičkami a venoval sa im, keď na mňa už nemáš čas?" už naozaj nevládzem.
„Ty len proste nemôžeš pochopiť, že ja nemám len teba. Sme slávni, už to pochop! Ja som v živote niečo dokázal, nie ako ty!" po tvári mi začali stekať slzy. „P-prepáč, nemyslel som to tak.." približoval sa ku mne, ale ja som ho odsotila a tlačila smerom k dverám.
„Možno nie som známa po celom svete ako ty, ale mám svoju hrdosť!" hlas mi zlyhával, ale nemohla som byť s ním byť v jednej miestnosti „Liam odíď z môjho bytu, odíď z môjho života a už sa nevracaj! Nikdy!" vyhodila som ho z môjho bytu a dverami som tresla tak silno, že ma počuli isto až na prízemí. S obrovským plačom a vzlykmi som sa zviezla na zem a od toľkého nešťastia som nemohla popadnúť dych. Niečo takéto mi dokáže povedať po dvoch rokoch chodenia? Toľko spoločných nocí, zážitkov, chvíľ a on to proste všetko zahodí?
Nemala som ho nikdy stretnúť! Rodičia ma varovali, že speváci ako on sú prelietaví a nikdy v ňom nenájdem oporu akú potrebujem. Ja som sa však hádala a nakoniec aj z Francúzska odišla priamo sem, do Londýna. Jasmine, vzchop sa! Žiaden chlap ti nestojí za to, aby si sa pre neho trápila! Rozum mi chcel pomôcť, ale moje telo ho nechcelo počúvať. Srdce som mala rozbité na milión kúskov a jeho črepy mi prebodávali vnútro. Spojila som všetky moje sily a vstala som z tej chladnej podlahy. Presunula som sa na posteľ, kde sa môj plač akoby zdvojnásobil. Tu sme sa prvýkrát milovali. Bola to tá najkrajšia noc v mojom živote, užívala som si každú sekundu strávenú s Liamom a láska, ktorú som k nemu cítila bola nekonečná. Všetko bolo dokonalé, naplánoval to presne na Valentína a aj keď by to mohlo pripadať ako klišé, nebolo. Nemám rada kvety a tak na miesto lupeňov ruží, rozhádzaným po posteli alebo po zemi boli všade malé sviečky, ktoré rozjasnili môj malý byt. Bol jemný a romantický. Všetko robil pomaly a v momente, keď sa naše duše spojili som bola tou najšťastnejšou osobou na svete.
Chlapci ma mali tiež radi. Niallovi som dokonca dohodila moju najlepšiu kamarátku Zoe a už niečo vyše roka spolu tvoria pár. Všetko bolo dokonalé, až pokiaľ na mňa Liam nezačal kašľať a prvoradé sa mu stali fanúšičky a nie ja. Nebola som žiarlivá, vedela som, že ich zbožňujú milióny dievčat na celom svete a bez nich by One Direction vlastne neexistovalo, ale keď som na nete našla fotku ako sa bozkáva s jednou blondínkou, naše problémy sa začali. Najskôr sme to nejako pretrpeli, ale myslím, že dnešok bola posledná kvapka. Ublížil mi, ani si nevie predstaviť ako to bolí, v hrudi mám dieru a on odišiel aj s mojím srdcom.
Moje trápenie z rozchodu trvalo niečo vyše 3 mesiacov. Na Liama sa mi zabúdalo naozaj ťažko, všetko, každá drobnosť mi ho pripomínala a hrozne ma to bolelo. Snažila som sa na neho nemyslieť, venovala som sa práci, ktorá mi skutočne pomáhala. Liam sa mi od nášho rozchodu neozval a ja som to tiež neskúšala. Nemala som chuť a ani síl sa s ním rozprávať. V práci ma povýšili a mala som toľko starostí a vybavovačiek, že som nemala ani čas myslieť na hlúposti. Ako rýchlo sa môže zmeniť taká obrovská láska k ľahostajnosti.
V stredu ráno ma šéf poslal do nahrávacieho štúdia v centre Londýna. Nahrávala tam skupina, ktorá mala hrať na našom najbližšom benefičnom koncerte. Elegantne, ako sa na manažérku patrí, som zdolala tri snehom posypané schody, vošla do budovy a po zistení, že štúdio je na treťom poschodí stlačila gombík na privolanie výťahu. Stlačila som trojku a trpezlivo čakala na správne poschodie. Šéf mi nepovedal a akú kapelu alebo speváka ide, len ma poslal sem. Vošla som teda do štúdio a keďže nesvietilo červené svetielko mohla som v stúpiť.
„Dobrý d.." pozerala som sa priamo na človeka, ktorého som chcela už tri mesiace dostať z môjho srdca a hlavne spomienok. Nezmenil sa veľmi, len vlasy mu trošku narástli čo spôsobilo, že sa mu už začali brčkavieť ako tie Harryho. Čakala som, že možno po mne začne kričať čo tam chcem, či ho prenasledujem, ale v očiach mal smútok rovnako ako ja. Všetky spomienky na tie krásne chvíle sa nám vrátili, ale prebil ich jeden moment. Moment nášho rozchodu.
