~Nobody Knows My Heart Like You~ (SK)

Kapitola 1

Ahojte volám sa Hajote a mám 17 rokov, momentálne žijem v Soule s mojimi mamami, Jo a Tesou. Narodila som sa v malej dedinke Poltár na Slovensku no odtiaľ si ma adoptovali keď som mala iba 2 roky. Nemám súrodencov. Momentálne študujem na strednej škole a cez víkendy brigádujem v miestnej kaviarni. Vo voľnom čase hrám na husle, varím a kreslím, mám rada kvety, dobré jedlo a nie som ten najšportovejší človek akého môžete stretnúť. V škole nemám veľa kamarátov pretože nie som veľmi komunikatívna a povedala by som že som celkom hanblivá. Za pár dní nám začínajú prázdniny takže budem mať voľno ale dnes ešte musím ísť do práce, čo sa mi úprimne veľmi nechce aj keď tá práca nie je namáhavá.

Pomaly vstávam z postele a pozerám sa na hodiny, je iba 7:30. „ To znamená že mám ešte hodinu a pol do začiatku šichty" hovorím sama sebe. Zo spálne prejdem do kúpeľne kde sa pozriem do zrkadla, „ Bože prečo som včera išla spať tak neskoro, teraz vyzerám nepríčetne" pri pohľade na svoje kruhy pod očami komentujem. Osprchujem sa, umyjem si tvár a začnem si nanášať make-up. „Dobre, toto je už lepšie" konštatujem keď už som hotová. Vlasy si vyžehlím a nechám rozpustené. Šuchtavým krokom idem to kuchyne kde už sedia moje mamy.

„ Dobré ráno" pozdraví ma mamina. Kedže mám dve mamy jednu mamina a druhú mama.

„ Dobré ráno" zamrmlem,

„ Heeeej nebuď neslušná" povie mamina urazene. Zašomrem ospravedlnenie, zoberiem si toast a čaj a odchádzam do izby. „ Vidíš už sa s nami ani nenaje" povie mama mamine,

„ Chápeš to preto že mi sme trápne a ona je už skoro dospelá" povedia a ja prevrátim očami a pokračujem.

V izbe si položím tanier na posteľ a idem si pre notebook ktorý je na stole, zapnem ho a idem na internet zistiť či sa nie čo nové nestalo. Prechádzam facebookom a twitterom zatiaľ čo jem toast a pijem čaj. Jediné čo som zistila je že známa kpop skupina SHINee bude mať čoskoro comeback. Pozriem na hodinky a keďže je už skoro pol deviatej začnem si baliť veci a obliekať sa. Oblečiem si ružovú sukňu k tomu si dám pastelovo modrú košeľu a ružové nadkolienky. Zoberiem si mobil, peňaženku, kľúče a opúšťam izbu.

Ešte pred odchodom sa rozlúčim s rodičmi a rýchlym krokom idem dolu ulicou smerom do kaviarne, počas cesty počúvam len nedávno vydanú pesničku Russian roulette od skupiny Red velvet.

Stojím pred kaviarňou a s úsmevom vstupujem dnu.

„ Dobré ráno Chaeyoung!" pozdravím spolupracovníčku.

„ Dobré rááááno" odzdraví naspäť s tým jej zlatým úsmevom „ Ako sa dnes máme?" „ Náhodou celkom dobre" odpoviem a pokračujem

„ Si tu sama alebo je tu ešte niekto?" no vo chvíli ako dokončím otázku dverami vojde Yugyeom a Jungkook.

„ No a tak sme tu všetci" skonštatuje Chaeng a ja len prikývnem.

Po tom ako som si odložila veci a obliekla zásteru stojím za pultom a čakám na prvých zákazníkov spolu s Chaeyoung zatiaľ čo Jungkook a Yugyeom spolu vzadu pripravujú koláče a upratujú kuchyňu. Kedže som veľa nespala oči sa mi začnú zatvárať a ja si pomaly začnem ukladať hlavu na pult.

„ Niekto tu dnes poriadne nespal čo?" pýta sa ma Chaeng a ja iba smutne prikývnem.

„ V poslednej dobe mám problém so spánkom" odpoviem jej „ No neboj nie je to nič vážne, som si istá že za pár dní to už bude v pohode"

„ Ak by sa ti to nezlepšilo tak mi povedz, mám lieky ktoré by ti na to mohli pomôcť" povie Chaeng so strachom v hlase. Energický vstanem a objímem ju

„ Naozaj sa o mňa nemusíš báť" poviem a objímem ju ešte tuhšie, v tej chvíli sa ozve zvonček ktorý poukazuje na vstup zákazníka.

„ Dobré ráno" pozdraví a my obe odzdravíme naspäť. Je to dievča, asi 20 rokov staré a so zlatým úsmevom. Prejde k pultu a pozrie sa na tabuľu nad našimi hlavami. „ Takže dám si jeden jahodový milkshake a jeden vanilkový cheesecake" povie a znovu sa usmeje

„ Hneď to bude" reagujem „ Len ak to nebude vadiť , ten cheesecake bude hotový asi až sa 15 minút" hovorím keďže chalani ešte nestihli dokončiť koláče.

„ Nie, nie to je v pohode, aj tak sa nikam neponáhľam"

„ Môžete si ísť sadnúť my Vám to hneď prinesieme" povie Chaeng. Dievča prikývne a ide si sadnúť k jednému zo stolov.

Idem do kuchyne zatiaľ čo Chaeng pripravuje milkshake.

„ Kedy bude hotový cheesecake ?" spýtam sa. „ Hneď to bude" povie Yugyeom a vyberá cheesecake z trúby.

„ Ešte to ozdobím a hotovo" povie

„ Mimochodom pre koho to bude?" pýta sa Jungkook „ Pre zákazníčku, pre koho iného by to malo byť?" „ Je pekná?" opýta sa Jungkook s úškrnom „ Na teba? Až príliš" odpoviem a beriem si už hotový koláč od Yugyeoma, poďakujem mu a opúšťam kuchyňu. Podám koláč Chaeng ktorá ho odnesie dievčaťu.

Celý deň ide približne rovnako, zákazník ktorého obslúžim potom nejaká uštipačná poznámka zo strany Jungkooka a takto stále dookola.

„ Dobre na dnes končíme" povie Yugyeom, keďže je už skoro 18:00 a vtedy kaviareň zatvárame. Obslúžime posledného zákazníka a pomaly začneme upratovať kaviareň. Keď sme hotoví rozlúčime sa a každý z nás ide vlastnou cestou.

„ Počkaj!" zakričí na mňa Jungkook a ja sa obrátim jeho smerom „ Nechcela by si ísť so mnou ešte niekam? Nie je ani tak neskoro a vonku je ešte vidno keďže v lete sa stmieva neskoro" pozrie sa na mňa s nádejou v očiach. „ No neviem, rodičia na mňa čakajú a ja nemám peniaze" zamýšľam sa „ Ale no tak ako poznám vašich tak im to nebude vadiť a neboj všetko zaplatím za teba" „ No dobre" nakoniec povolím.

„ Takže kam ideme?" opýtam sa Jungkooka.

„ Čo tak iba do parku? Môžem nám tam kúpiť zmrzlinu a som si istý že to tak vyzerá naozaj pekne teraz keď sú všetky kvety rozkvitnuté"

„ To je dobrý nápad!" usmejem sa a rozbehnem sa dopredu a Jungkook beží za mnou.

Začne ma štekliť a ja sa snažím utiecť pretože som naozaj, ale naozaj šteklivá.

„ Prestaň!" snažím sa znieť vážne ale to že sa smejem ako umierajúci tuleň tomu moc nepomáha.

„ Nezdá sa mi že by ti to až tak vadilo" hovorí so smiechom Jungkook a ja na neho iba žmurknem a pokračujem ďalej.

„ Takže kde si chceš kúpiť tú zmrzlinu?" snažím sa zmeniť tému

„Tu za rohom by mala byť cukráreň, je to iba pár minút odtiaľto" . Zvyšok cesty ideme potichu, našťastie to nie je trápne ticho. Po pár minútach sme pri cukrárni a Jungkook mi kúpil zmrzlinu ale pre seba nezobral nič.

„ Prečo si si ty nekúpil?" pýtam sa ho

„ Nemám chuť a taktiež dnes som už jednu mal" odpovie.

Za chvíľu prijdeme do odľahlej časti parku kde nikto okrem nás nie je. Slnko je už skoro zapadnuté takže všade okolo nás vládne tma.

„ Jungkook myslím že by sme sa mali vrátiť" hovorím so strachom v hlase

„ Nemyslím si" odpovie v strašidelnom hlase.

„ Jungkook naozaj ja sa bojím" strasie ma neviem či od zimy alebo od strachu .

„ Jeon Jungkook !" zvyšujem hlas. Vtedy si uvedomím že vedľa mňa už nestojí. Pomaly sa otáčam a snažím sa zistiť kde stojí. Zrazu ma niekto chytí a priloží niečo k ústam a ja upadám do bezvedomia.