Zmena mi otvorila oči √

24.kapitola

ANETA

Zo psychologičky som mala dosť zvláštny pocit. Povedala mi toho naozaj dosť. Komunikovala som s ňou pomocou tabuliek. Bolo to síce divné ale zaberalo to. Povedala, že je všetko len v mojej hlave a spolu sa to pokúsime odblokovať. Tiež nezabudla dodať, že už teraz to je pre mňa dosť veľký pokrok. Usmiala som sa na ňu. Bola naozaj milá.

„Uvidíme sa o dva dni v rovnaký čas," pripomenula. Ja som jej len zamávala a otvorila dvere. Za dverami sedel nervózny Adam.

„Tak čo ti povedala? Ako si na tom? Budeš hovoriť?" postavil sa a začal na mňa chŕliť otázky. Ja som sa len usmiala a objala ho. Cítila som aký bol celý napätý, ale po chvíli sa uvoľnil a ešte viac si ma k sebe pritiahol. Ľúbim ho a chcem mu to raz povedať. Tak to sme tam stáli dosť dlhú dobu. Zrazu mi zaškvŕkalo v bruchu. Prečo to muselo pokaziť takú krásnu chvíľu?

„Poď ideme sa niekde najesť," konečne sa odo mňa odtiahol a chytil ma za ruku. Spoločne sme smerovali k autu. Adam ako správny gentleman mi otvoril a podržal dvere. Ja som mu na znak vďaky prikývla a venovala úsmev. Rýchlosťou svetla si sadol na sedadlo vodiča a naštartoval. Po asi 10 minútach sme zastali. Pred nami bola reštaurácia. Nebola veľká ale vyzerala byť útulná. Vystúpili sme z auta a vstúpili do reštaurácie. Mala som pravdu. Bola naozaj veľmi útulná a nebolo tu ani veľa ľudí.

„Pred istým časom som sem zablúdil a myslel som si, že by sa ti tu mohlo páčiť," povedal Adam a celý čas sme si hľadeli do očí. Ja som sa v tých modrých očiach rozpúšťala. Sadli sme si do rohu reštaurácie a hneď k nám prišiel čašník.

„Nech sa páči," podal nám jedálne lístky a koketne sa na mňa usmial.

„Ďakujeme," odbil ho Adam. Uškrnula som sa nad ním. Začala som si listovať a hľadala som niečo, čo by ma oslovilo. Nakoniec som si vybrala panenku, brusnicovú omáčku a zemiaky. Ukázala som to môjmu princovi nech mi to vie priniesť. Prečítal si to a prikývol.

„Prepáč, ale musím si odskočiť," povedal a vydal sa smerom k WC. Znova prišiel ten čašník.

„Už ste si vybrali?" spýtal sa až príliš slizko. Z toho hlasu si nabehla husia koža. Musím priznať, že som mala strach. Opäť som otvorila jedálny lístok, že mu moje jedlo ukážem. Trochu ma prekvapilo, keď si vedľa mňa prisadol. Prstom som ukázala na jedlo ale on ma neregistroval. Namiesto toho, som pocítila jeho ruku na mojom stehne, ktorú posúval stále vyššie až sa dostala do svojho cieľu. Chcela som kričať ale nemohla som, a tak sa mi začali valiť slzy z očí a modlila som sa nech príde Adam. Začala som sa spierať, no on so mnou nemal žiadny problém. Bez toho aby si to niekto všimol ma držal tak, že som sa nemohla ani len pohnúť.

„Mám návrh," znovu zatiahol jeho nepríjemným hlasom," vyfajčíš mi ho tam v sklade alebo ti spravím niečo naozaj nepekné. Varujem ťa tebe sa to nebude páčiť," dopovedal a prešiel mi za lem nohavičiek. Začala som záporne krútiť hlavou.

„Ako chceš ty si si to vybrala," povedal a ťahal ma za vlasy niekde dozadu. K*rva kde si Adam?

„Ty k*kot hnusný!" Začula som a zrazu som bola voľná. Obzrela som a videla som svojho záchrancu ako nakladá čašníkovi. Au to ho musí bolieť. Adam našťastie vie kedy je koniec, a tak ma chytil za ruku a ťahal do auta. Prečo ma stále niekto niekde ťahá? Sama som si sadla na sedadlo spolujazdca a pozerala sa na to, ako sa Adam snaží upokojiť. Tak rada by som mu povedala nejaké milé slová čo by mu pomohli. Chcela by som mu poďakovať, chcela som aby sa veľmi netrápil chcela som... Adam zhlboka dýchal a búchal do volantu. Čo mám pre boha spraviť? Mám to. Chytila som jeho tvár do oboch mojich malých rúk. Zmätene sa na mňa pozrel, no ja som na nič nečakala. Naklonila som sa k nemu a naše pery som spojila v jedny. Snažila som sa dať do toho všetko. Chvíľu bol zaskočený ale po chvíli začal spolupracovať.

Bolo to krásne. Len on a ja.

Ahojte:D 

Ták nová časť. Dúfam, že sa páčila:)

Lenčiča