Zmena mi otvorila oči √

3.kapitola

Čo to má akože znamenať? V mojej izbe bola cudzia žena a vybalovala si veci z kufra.

"Ehm, prepáčte ale čo tu robíte?" spýtala som sa nesmelo.

"Ahoj som Táňa. Som tvoja nová manažérka. Si Aneta tá modelka nie? Tvoja agentúra mi povedala, že chceš skončiť s modelingom ale poslali ešte mňa keby si si to náhodou rozmyslela a chcela sa vrátiť do starých kolají. Tak a už máš na zajtra dohodnuté fotenie. A ešte mimochodom mala by si schudnúť. " konečne dopovedala a mrkla na mňa. Čo tá ženská chce? Ja sa k modelingu už nevrátim a nebude mi hovoriť akú postavu.

"Prepáčte, asi sme sa nepochopili. Ja som chcela s modelingom ako celým celkom skončiť a nie len sa presunúť na iné miesto a mať vlastnú manažérku. Proste je koniec zbaľte sa dovidenia." doslova som kričala. Nemá právo mi už naďalej ničiť život.

"Ako chceš len chcem aby si vedela, že týmto krokom si si pokazila život." povedala a začala si hádzať veci do kufra. Začala som robiť to iste. Keď sa slečna uráčila celá pobaliť ešte mi odvrkla.

" Máš poslednú šancu. Dobre ju zváž. Tu v Bratislave som celý týždeň a tu máš moje číslo. Hoci kedy sa mi ozvi. Mám len jednu požiadavku schudni pre každý prípad," zobrala kufor a odišla. Tá mrcha. Chcela som začať nový život ale takto sa to nedá. Zobrala som si aj ja svoj kufor a išla za bratom.

"To ti ale trvalo," s úsmevom podpichol Tomáš ale keď uvidel moju tvár zostal ticho. Vedel, že teraz by sa odo mňa nič nedozvedel. Som mu za to vďačná. Celú cestu mi vŕtali v hlave jej slová. Možno by som to mala skúsiť znova. Robila by som to čo ma baví a ... NIE! Nemôžem stále meniť rozhodnutia! Teraz si nájdem inú prácu ktorá ma bude naozaj baviť.

"Sme tu," oznámil mi, keď auto zastalo. Pozrel sa na mňa a nahodil grimasu, ktorú som milovala. Vždy sa pri nej rozosmejem.Presne o to mu išlo. Aby som sa smiala.

"Smeješ sa ako hrkálka," skonštatoval. Ja som ho na to len buchla do pleca a potom objala. Milujem tento pocit. Mám pocit, že som v bezpečí.

"No poď, ukážem ti dom, " povedal a už odomykal vchodové dvere. Wau bolo to krásne, veľké a presvietené. Keď sme skončili prehliadku domu zastali sme pred nejakými dverami.

"Tak a toto bude tvoja izba," povedal a podal mi kľúč. Ja som odomkla a nemala som slov. Bolo to krásne.

"V pohode sa vybaľ a potom poď dole do jedálne, tam sa najeme a poviem ti ešte jedno prekvapenie," odvetil a už ho nebolo. Nevadí. Zvalila som sa na moju veľkú postel a rozmýšľala aké prekvapenie by mohol pre mňa mať. Som strašne zvedavá a preto som sa rýchlosťou blesku vybalila. Rýchlo som utekala dole kde to už nádherne voňalo. Bolo to niečo sladké. PALACINKY! Mňam. Ani som nečakala kým ma ponúkne a už som sa do toho vrhla. Musím uznať, že boli naozaj úžasné. Vďaka nim som zabudla na celý dnešný nepríjemný deň.

"Chudí? Ty maškrtnica jedna.Čo tak počkať na milujúceho brata?" spýtal sa ma so smiechom. Prisadol si ku mne a tiež si nabral palacinky. On nikdy nevedel jesť palacinky. Vždy sa uškriati. Aj keď mu už je 23. Začala som sa strašne smiať.

"Tak tento zvuk mi chýbal celé dva roky," skonštatoval.

"Nezahováraj. Mám pocit, že si mi chcel niečo povedať. Nejaké prekvapenie?"povedala som s úsmevom. Teraz sa on pre zmenu začal smiať.

"Ako vidím, nezmenila si sa. Dobre tak to prekvapenie je, že máme ešte dvoch spolubývajúcich, ktorí sú teraz na párty," chcel pokračovať ale ja som mu to nedovolila.

"No a? Mne to nevadí neboj sa," povzbudivo som sa usmiala ale jeho stále niečo trápilo.

"Vieš sú obaja hokejisti a oboch ich už poznáš," ťažko preglgol a pozrel sa mi do očí.

"Je to Sebastián a ..."

Ahojky :D

Tak som tu s novou kapitolou a dúfam že sa páčila.(Hore máte Anetinu novú izbu)

Názory?Za vote dopredu ďakujem.

Sorry za chyby :)

Lenčiča