Zmena mi otvorila oči √

22.kapitola

ANETA

Zabudla som dýchať. Zrazu pre všetkých tak obyčajná vec bola pre mňa niečím strašne zložitým. Chvíľu trvalo kým sa jeho sková dostali do mozgu. Povedal naozaj to čo povedal? Alebo mi dali zase nejaké lieky a mám halucinácie. Sama neviem. Zrazu mi vypovedal rozum a vôbec som netušila ako mám túto informáciu priať. Pozrela som sa na Adama či tam vôbec stojí. Stál tam s nerôznym úsmevom. Takže to je realita. Teda aspoň dúfam. Musím priznať, že Adama som vždy mala určitým spôsobom rada. Hlavne teraz na konci bol mojou veľkou oporou a vedela som, že mu môžem dôverovať. Znova som sa na neho pozrela a usmiala sa. Neviem ako by som zniesla keby Adam utekal za inými babami. Chcela som ho pre seba.

Prikývla som. Prirodzene to bola moja odpoveď keďže som nemohla rozprávať.

Vykúzlil ten najkrajší úsmev až mu jamky bolo vidieť. Bol taký šťastný a ja s ním. Rozbehol sa ku mne a vtiahol ma do príjemného objatia. Cítila som sa fantasticky. Dal mi pusu do vlasov a pozrel sa mi do očí.

„Budem sa o teba starať, princezná moja," povedal jeho krásnym hlasom.

Mala som pocit, že po strašne dlhom čase som konečne šťastná. Stalo sa toho veľa zlého a teraz sa to nejako začalo otáčať.

„Poď si ľahnúť. Mala by si veľa oddychovať," povedal a pohladil ma po líci. Ja som len jemne prikývla a stále sa mu pozerala do očí. Cítila som sa pri ňom ako trpazlík. Hlavu som musela mať úplne zaklonenú a začínal ma z toho bolieť krk. Pomaly sa moja hlava dávala do prirodzenej polohy keď v tom si ma Adam chytil pod kolená a okolo pliec. Niesol ma ako princeznú. Pritisla som sa k nemu a užívala som si to. Niesol ma...ani neviem kam. Išiel na poschodie a šikovne otvoril druhé dvere. Bola to velikánska izba. Položil ma jemne na posteľ, akoby si myslel, že ma môže rozbiť. Zakryl ma perinou a dal mi pusu do vlasov. Chcel odísť ale chytia som ho za zápästie. Pobúchala som rukou vedľa mňa na posteli. Chcela som aby zostal pri mne, no nemohla som mu to povedať. On to aj tak pochopil. Odokryl perinu a šuchol sa pod ňu. Hlavu som položila na jeho hruď a počúvala som ako dýcha. O chvíľu začal pomalšie a pravidelne dýchať. Pozrela som sa na neho. Bol taký krásny keď spal. Sama pre seba som sa usmiala a znovu sa započúvala do tlkotu jeho srdca. Rozmýšľala som aké by to bolo keby tu bola Laura aj Tomáš. Ach Tomáš. Stále na neho myslím. Strašne mi chýbaš. Nechcem sa znova úplne zložiť. Zotrela som si slzu, ktorá sa mi akurát kotúľala po líci. Zajtra musím zájsť k psychologičke. Vraj mi pomôže sa vyrovnať s bratovou smrťou a tiež mi možno pomôže odblokovať sa a začať hovoriť. Pomaly som vypla myseľ a zaspávala som na Adamovi.

Na mojom princovi.

ADAM

Zobudil som sa uprostred noci. Pozriem sa na ňu a jemne ju pohladím po vlasoch. Dúfam, že pokojne spí a nesnívajú sa jej nejaké nočné mory. Viem, že teraz toho zažila naozaj veľa a chcem jej naozaj pomôcť. Ľúbim ju najviac na svete. Mrzí ma, že možno nikdy nebudem počuť tieto slová vychádzať z jej úst. Verím, že jej zajtra psychologička pomôže a možno o pár mesiacov prehovorí. Naozaj v to verím. Trošku sa pomrvila ale zostala pokojne spať. Pritiahol som si ju ešte bližšie k telu. Ochránim Anetu za každých okolností.

Ochránim moju princeznú.

Ahojte

Po strašne dlhom čase znova nová časť tak dúfam, že sa vám aspoň trošku páčila

Ďalšia časť by mala byť budúci piatok :D

Ďakujem za zhliadnutia, komentáre, vote a hlavne trpezlivosť

Lenčiča