Brown eyes can kill. (Justin Bieber Fanfiction)

10. časť

Akonáhle zbadal , že som sa prebudila na jeho tvári sa ukázal polovičný úsmev.
,,No konečne, myslel som že sa už nedočkám."
Za čo ma Boh trestá? Pozerám na hodinky, je 10 hodín večer,Dúfala som, že keď sa zobudím , tak zistím, že to všetko bol jeden hnusný sen. V posledných dňoch som si spánok priradila k mojim najobľúbenejším činnostiam, lebo ríša snov je pre mňa oveľa prijateľnejšie miesto ako realita. Nechcela som sa zobudiť a čeliť tomuto psychopatovi, ktorý ma skoro zabil. To, že rozniesol všetky moje nahé fotky po škole, by som ešte zniesla , pretože to bolo v porovnaní v tom, čo mi spravil v parku veľké nič. Myslela som, že si len potrebuje niečo dokázať, ale dnes ma presvedčil o tom, že to je nebezpečný človek a musím sa mu vyhýbať ako najviac to pôjde. Keď som sa naňho pozerala vyzeral ako sladký 18 ročný chlapček, ktorý by nikdy neublížil ani muche. Jeho dokonalý výzor tomu veľmi pomáhal. Túto myšlienku som rýchlo zahnala preč.
,,Čo tu robíš?! Okamžite vypadni z mojej izby!" pritiahla som si perinu viac ku krku. Sedela som schúlená v kúte mojej posteli a čakala na jeho odpoveď. 
,,Chcem sa s tebou porozprávať, tak nekrič prosím ťa ako zmyslov zbavená." 
,,Ja sa s tebou nemám o čom rozprávať. Odíď okamžite z mojej  izby a z nášho domu! Choď ubližovať a ničiť život inej rodine, pretože ja absolútne netuším, kto si, nepoznám ťa, v živote som ťa predtým nevidela a neviem , čo odo mňa vôbec chceš! Vážne neviem, čím som si toto od teba zaslúžila ale prosí.. " nestihla som dopovedať pretože mi jeho prst položil na ústa.
,,Pššt." začala som panikáriť a odťahovať sa.

Silno som si zavrela oči a čakala na bolesť. Vedela som, že keď mu toto poviem, naštvem ho a nedopadne to so mnou dobre, ale úprimne, cítila som sa lepšie, že som mu povedala to, čo mám práve na srdci. Lenže.. žiadna bolesť neprichádzala. Žiadna facka, žiadny úder .. nič. Pomaly som otvorila oči. Sedel na kraji posteli a svoju ruku pomaly presúval z mojich pier na moje líce, kde mi palcom zotieral slzy. Odvážila som sa mu pozrieť do očí a to, čo som v nich zbadala mi skoro vyrazilo dych. Bola v nich nežnosť a mäkkosť. Ani zďaleka sa nepodobali na tie, ktoré sa na mňa s nenávisťou pozerali dnes v parku. Nevedela som, čo mám robiť, pozerala som sa naňho ako paralyzovaná. Nechápala som jeho chovanie. Pozerá sa mi do očí a následne sklopí zrak.
,, Som hrozný človek Rose. Mrzí ma to ,veľmi. Nikdy som ti nechcel ublížiť tak, ako dnes."  

Len dýcham, nevydávam zo seba ani hlások. 

,, Ver mi to , prosím. Ja som ti nechcel ublížiť kurva! Čo to nechápeš?! " prudko sa myknem, pretože sa zľaknem jeho náhleho zmeneného tónu hlasu. Vzápätí stíchne a sadne si ešte bližšie ku mne a chytí mi tvár do oboch dlaní. Zase silno zatváram oči a začínam sa triasť. 
,, Neboj sa ma, prosím Rose, už sa ma neboj.Ja ti neublížim. Už nikdy. Sľubujem." a zrazu spraví niečo, čo by som nečakala ani v tých najkrajších snoch. Pritiahne si moju tvár na jeho plece a rukami objíme môj chrbát. Objíma ma tak strašne silno, že skoro zabúdam dýchať. 

,, Prečo som tak strašne zlý človek, Rose. Prečo? Ja nerád ubližujem ľuďom, neznášam to. Zo srdca to nenávidím." pritiahne si ma ešte silnejšie a pomaly sa presúva celým svojím telom na moju posteľ a mňa spolu sním. Položí ma vedľa neho a oboch nás zakryje. Svoj zrak presunie na mňa a mlčky na mňa hľadí. 
,,Rose?" neodpovedám, len naňho pozerám. Ani si neuvedomujem, že vôbec nerozprávam. Len trochu kývnem hlavou , na znak toho , že môže pokračovať.
,, Si strašne krásna." A dosť! Čo sa to tu dopekla deje?! Kto je tento človek a prečo sa správa takto?
,, Toto nie si ty. Čo sa s tebou stalo? Ja ťa vôbec nespoznávam, Justin." začnem sa pomaly dvíhať, všetko mi príde strašne čudné a nechcem s ním ležať v jednej posteli a ešte k tomu v takej blízkosti, stále viem, čoho je schopný. Na môj pomalý pohyb reaguje okamžite, prstami  sa mi zachytáva o tričko a stiahne ma zas dole na posteľ. Lenže tentokrát ma sťahuje na svoju hruď a vzápätí hneď objíme rukami okolo celého chrbta. Ležím nehybne a celá som stuhnutá, neviem čo mám robiť. Cíti to, tak ma veľmi opatrne začína hladiť po chrbte. Zázrakom sa celá ukľudňujem a začínam pravidelne dýchať.
,,Prosím,nekaz to.Nerozmýšľaj nad ničím a len tu so mnou lež a užívaj si túto chvíľu, tak ako si ju užívam ja, Rose.  Toto je jediné, čo od teba žiadam, nič viac, nič menej."