Marley

466 36 2
                                    

„Čo s ňou teraz?" spýta sa Daryl trochu vystrašene. Nemyslím si, že som ho niekedy takého videla.

„Neviem," zašepkám rovnako vydesene ako on.

„A čo urobíme ak začne plakať?" spýta sa nástojčivejšie. Zhrozene naňho pozriem.

„Ja neviem," vydýchnem. Doktorka, ktorá nám dnes všetko ukázala, odišla asi pred hodinou. Je chladné popoludnie, vonku poletuje sneh a my stojíme v tej krásnej izbe nášho malého dievčatka úplne bezradní.

Boli sme doslova hodený do vody a teraz musíme plávať, lenže momentálne to vyzerá, že sa s najväčšou pravdepodobnosťou utopíme.

V nemocnici bolo všetko jednoduché. Mala som prísny rozvrh a s Colette mi pomáhali sestry, ktoré mali s deťmi skúsenosti.

Teraz sme v tom sami, hoci nie na dlho, keďže moja mama nás príde navštíviť budúci týždeň, na nešťastie aj s Adrewom a Nicolle. Stále neviem, či sa nich teším alebo nie.

Napriek tomu sa nechcem spoliehať len na mamu alebo na kohokoľvek iného. Chcem sa to naučiť sama, prísť tomu na koreň, hoci sa toho teraz bojím.

„Okej," Daryl trasľavo vydýchne. „A teraz čo?"

Dívam sa na to malé stvorenie v postieľke a premýšľam. Spomeniem si na rady mojej mami, na rady Darylovej mami a babičky Sam a na rady sestier a doktorov. A vtedy viem čo mám robiť.

„Vezmeme ju do tej kolísky, čo sme dostali od babičky Sam, aby sme mohli robiť čokoľvek normálne a zároveň ju mať na očiach. Ak začne plakať, skontrolujeme jej plienku, po príde jej dáme najesť. Ak nepomôže ani to, budeme ju kolísať kým sa neupokojí," poviem sebavedomo. Daryl na mňa prekvapene pozrie a potom prikývne.

„To znie ako plán," skonštatuje a zohne sa, aby mohol vziať Colette do náručia. Láskyplne ju pobozká na čelo a zamieri s ňou do obývačky. Kým prídem za ním, už ju ukladá do kolísky a zakrýva bielou štrikovanou dekou od babičky Sam.

„Čo normálne budeme robiť?" spýta sa, keď je už malá bezpečne a potichu v kolíske.

„Ja neviem, zapneme si televízor alebo niečo," navrhnem.

„Okej, ja urobím niečo na večeru," povie a odíde do kuchyne.

Namiesto televízie si zapnem laptop a prihlásim sa na internetovú stránku, ktorú sme s Darylom založili pred mesiacom, aby som na nej mohla predávať svoje obrazy.

Poteším ma, koľko objednávok už mám a nie len v rámci Londýna. Ozvali sa mi ľudia s Cornwallu, Škótska, dokonca aj jeden chlapík zo Severného Írska. Usmejem sa a zapíšem si adresy a čísla.

Colette sa pohniezdi v kolíske a vzdychne si. Pozriem na ňu, ale ona pokojne spí ďalej. Ešte pár minút si pozerám stránku, spokojná sama so sebou, potom vypnem zaklapnem laptop a siahnem po knihe položenej na nízkom stolíku predo mnou.

Hobita som vždy chcela čítať svojmu dieťaťu. Teda, Hobita a Harryho Pottera. Otvorím knihu a posuniem sa bližšie k svojej dcére (milujem, ako to znie) a začnem jej nahlas čítať, hoci spí. Trochu sa zamrví a po malej chvíľke sa zobudí.

Otvorí oči, tie krásne zelené Darylove oči, a hoci je to nemožné, keďže je ešte maličká, prisahám, že sa na mňa usmeje.

A tak jej čítam ďalej, z času na čas sa na ňu pozriem a usmejem, obdivujúc tú dokonalosť, ktorú som pomohla stvoriť. Je perfektná, v každom slova zmysle a ja sa neviem dočkať momentov, keď jej budem ukazovať svet a všetky smery, alternatívy a možnosti, ktoré jej ponúka.

„Už zaškoluješ nášho malého hobitka?" spýta sa Daryl a sadne si vedľa mňa, ruku si položí okolo mojich pliec a pobozká ma na spánok.

„Uhm," prikývnem, prestanem čítať a opriem sa oňho.

„Kvôli mne si nemusela prestať," uškrnie sa a objíme ma aj druhou rukou.

„Ako to len povedať, tvoja prítomnosť je rušivá," odvetím.

„Až tak?" pobavene zdvihne obočie.

„Až tak," prikývnem.

„V tom prípade by som asi mal odísť, čo?" začne predstierať, že skutočne odchádza, že sa chce postaviť, lenže je priehľadný ako sklo. Sú to len plané hrozby.

„Ako chceš," myknem plecami akoby mi to bolo jedno. Daryl si ma prekvapene premeria, ale nakoniec sa mu po tvári rozleje úsmev.

„Aj tak zostanem," povie flegmaticky a preloží si nohu cez nohu ako totálny salámista.

„Všetko je tak krásne iné, nemám pravdu?" spýtam sa s povzdychom.

„Máš. Všetko je tak fantasticky prevrátené a zamotané a rozhádzané a všetko dokopy a ja by som to za svoj starý život nevymenil ani za všetky peniaze a motorky sveta," povie Daryl.

Colette nemá ešte ani týždeň a ju milujem tak ako som ešte nikdy nikoho nemilovala. A teraz sme malá rodinka. Len ja, Colette a Daryl. 

Baby Project [completed]Where stories live. Discover now