Marley

568 36 0
                                    

Kuchynský časovač pomaly odrátava minúty do chvíle, keď sa budem musieť vrátiť do kúpeľne a čeliť svojim chybám ako dospelá, na ktorú som sa hrala celý svoj pobyt v tomto meste. A to všetko sa teraz možno zrúti. Som si takmer istá, ale musím to mať čierne na bielom. Časovač zaplaví tichú kuchyňu hrozným zvukom, ktorý príliš pripomína budík. Srdce mi skočí do krku a ešte pár minút sedím za stolom bubnujúc prstami po stole, kým sa konečne postavím a zamierim do kúpeľne tak pomaly, ako v hororovom filme. V podstate som sa v jednom práve ocitla. Zatínam si nechty do dlane, len aby som potlačila nervozitu.

Na noc s Darylom si už nespomínam, nie žeby som mala nejaké extra jasné spomienky na hocičo, čo sa vtedy stalo. Odvtedy som ho nevidela a pohla som sa ďalej, ale teraz sa to vracia späť ako bumerang.

Vojdem do kúpeľne a zasvietim svetlo. Je v umývadle, díva sa na mňa ako nemilá spomienka na ten večer. Ustráchane tomu opätujem pohľad a celý svet sa otočí ako stoosemdesiat stupňov. Cítim sa ako uväznená v snežnej guli na vianočných stánkoch.

Pozitívny.

Sadnem si na vaňu s testom v ruke, druhou rukou si prikrývam ústa, aby som potlačila vzlyky. Isteže som plánovala deti, ale nie teraz a nie za takýchto podmienok. Plačem hodnú chvíľu a neviem sa upokojiť. Jediný človek, ktorému by som chcela zavolať je Chloé, lenže práve jej volať nemôžem. Čo by som jej asi povedala? Ahoj, Chloé, čakám dieťa s tvojím bratom, nevadí?

Pokrútim hlavou a hodím test na zem, akoby za niečo mohol. Ešte pár minút sedím, potom prejdem do kuchyne a spravím si všestranný liek- horúcu čokoládu. Dívam sa z okna a pomaly si odpíjam zo šálky.

S prácou čašníčky dieťa nemôžem utiahnuť. To neprichádza do úvahy. Navyše je tu stále malá šanca, že si môžem otvoriť ateliér, pokiaľ budem dosť šetriť. Potrat neprichádza do úvahy, to malé predsa za nič nemôže. Na adopciu ani nepomyslím. Cez všetky okolnosti je to moje dieťa a toto rozhodnutie by som v budúcnosti určite ľutovala, z čoho plynie, že si ho chcem nechať. To viem na sto percent. Lenže ako to utiahnem sama? A navyše je tu Daryl. Mala by som všetko najprv prediskutovať s ním, lenže teraz som príliš rozrušená a zahanbená.

Neodtrhnem pohľad od okna a uvažujem, kedy budem pripravená povedať mu to, keď si všimnem muchu narážajúcu do okna. Nie! pomyslím si. Už nie. Postavím sa, ani sa neunúvam odložiť si po sebe šálku, rýchlo prejdem na chodbu a obujem si čižmy. Musím to spraviť teraz, inak sa zo mňa stane mucha a to nechcem dopustiť.

***

Klopem na dvere už tretí raz, ale nikto neotvára. Mám sto chutí tie dvere vykopnúť, ale neurobím to. Po prvé kvôli tomu, že nemám poňatia, ako sa také dvere vykopávajú a po druhé preto, lebo si nemôžem dovoliť platiť za ne. Na štvrtý raz sa dvere otvoria.

„Marley, čo tu robíš?" spýta sa Chloé zmätene. Sama neviem, pomyslím si s povzdychom.

„Potrebujem hovoriť s tvojím bratom," poviem neisto. Neznášam ten slabý hlas, ktorý to povie. To nie som ja. Nemôžem to byť.

„Jasné, je dolu," odvetí a pootvorí dvere viac, aby som mohla vojsť. „Použi náš výťah, je lepší."

Vau! pomyslím si. Modernejší byt som nikdy nevidela. Som zvyknutá na vyšší štandard života, ale toto je veľa aj na mňa. A viete, aký výhľad má z okna? Správne. Tower Bredge. Presne pred oknom z obývačky, akoby som sa ho mohla dotknúť.

„Zídeš výťahom dolu a pôjdeš do dverí rovno," oboznámi ma Chloé a ukáže na dvere výťahu. Skutočne majú výťah priamo do bytu. Takéto veci som videla len vo filmoch.

Baby Project [completed]Where stories live. Discover now