Baby Project [completed]

Daryl

Ospravedlňujem sa za meškanie (opäť), ale inštalovanie Wordu sa jemne natiahlo, plus sme boli s rodinkou na menšej dovolenke, takže som tak trochu nemala čas. 

Momentálne sa mi trochu zle píše, keďže na kúpalisku som schytala jemný zápal oka, ale to prežijem a zajtra určite pridám ďalšiu časť, hoci možno trochu neskôr, pretože ideme odviesť sestru do tábora. 

V nasledujúcej časti konečne spoznáte Evanovu veľkú lásku :)

-Ireth

Vyzerá neskutočne. Vedel som, že tmavomodrá je jej obľúbená farba, ale netušil som, ako úžasne v nej vyzerá. Šaty, ktoré jej končia pod kolenami takmer dokonale skrývajú fakt, že už takmer šesť mesiacov čaká dieťa.

Stojí pri jednom z obrazov krajiniek Cornwallu, v ruke pohár vody, pohľad tých nekonečne modrých očí upretý na obraz. Nebudem klamať, dívam sa na ňu už hodnú chvíľu. Sledovať ju pri umení je totiž rovnaké ako sledovať malé deti v lunaparku. Ich nadšenie je nákazlivé.

„Bavíš sa dobre?" spýta sa Evan a zastane pri mne so šampanským v ruke. Pokiaľ je na svete niekto, kto má šampanské radšej ako Evan Mitchell, zjem svoj gauč. Vedel by ho piť každý deň, vlastne by som prisahal, že si s ním každé ráno zalieva cereálie.

„Áno," odvetím neprítomne, stále zaujatý sledovaním Marley. Evan mi luskne prstom pred očami, čo ma okamžite preberie.

„Čo je?" oborím sa naňho. Okej, možno som trošku vybehol, ale toto sa nerobí. Nie je to dvakrát príjemné, pokiaľ viete, o čom hovorím.

„Len som sa snažil prebrať ťa z očarenia," uškrnie sa. „Tak ako to medzi vami je, tatko?"

„Myslíš toho z Pána Prsteňov?" hrám nechápavého. Poviem čokoľvek, len aby som sa vyhol tej téme.

„Budem sa tváriť, že viem, o čom hovoríš, knihomoľ," prekrúti očami. „A teraz odpovedz, tak ľahko sa z toho nevykrútiš."

„Normálne," vzdychnem. „Máme pravidlá."

„To je všetko?" spýta sa frustrovane. „Okej, budeme ignorovať fakt, že si sa na ňu teraz pozeral ako na svätý obrázok alebo to, ako neskutočne žiarliš na toho jej Jacksona a snažíš sa to zakrývať ako nejaký pubertiak. Ale dbaj na moje slová, kamarát. Pravidlá sú na to, aby sa porušovali."

Tentokrát som to ja kto prekrúti očami.

„Myslím to vážne, Daryl," povie a otočí sa ku mne. „A keď ich porušíte, budem tu aby som ti to pripomenul."

Odkráča na druhú stranu miestnosti, pri čom si odpije z pohára. Po chvíli sa však vráti.

„Odišiel som len pre efekt," uškrnie sa.

Rozosmejem sa naozaj a úprimne, tak, ako som sa nesmial, už ani nepamätám ako dlho. Opriem sa chrbtom o stenu, prekrížim si nohy v členkoch a zakloním hlavu.

„Teraz ma desíš človeče," povie Evan, ale usmieva sa. „Šľahol si si niečo?"

Pokrútim hlavou, keďže kvôli smiechu sa na nič iné nezmôžem.

„Okej, kamoš, už je to skutočne desivé," oprie sa o stenu vedľa mňa a vzdychne. „Nevedel som, že som až taký vtipný."

„V tom prípade máš o sebe veľmi nízku mienku," Austin sa oprie o stenu vedľa mňa. „Páči sa vám vernisáž?"

Obaja prikývneme, hoci ani jeden z nás neprišiel za umením. Evan, očividne, prišiel kvôli nekonečnej zásobe šampanského zdarma a ja kvôli Marley. Samozrejme, prišiel by som aj bez nej, ale to, že je tu, pre mňa naozaj veľa znamená.

„Nemusíte klamať," povie Austin s úškrnom. „Aj tak si cením, že ste prišli."

„Môj drahý Austin, pokiaľ budeš stále kupovať také skvelé šampanské, prídem na každú poondiatu vernisáž," skonštatuje Evan a aby zdôraznil svoje slová, odpije si z takmer prázdneho pohára. Austin sa zasmeje, odlepí sa o steny, oboch nás priateľsky udrie do ramena a poberie sa diskutovať s hosťami.

Oboch som už zoznámil so skutočnosťou, že budem pár týždňov bývať s Marley, aby sme zahrali divadielko na dokonalú rodinku a je mi jasné, že poznámkam sa nevyhnem.

„Stavím sa s tebou o päťdesiat libier, že sa medzi vami niečo stane," doberal si ma Evan. Klasika. Lenže nič sa medzi nestane. Sám na seba musím dať pozor. Možno je už neskoro zvrátiť fakt, že mi na nej záleží, ale určite nesmiem prekročiť nastavenú hranicu. Pravidlá-nepravidlá, nesmiem sa do nej zamilovať.

„Čím dlhšie sa na to dívam, tým viac sa mi to páči," povie Marley, keď sa postavím vedľa nej pred obraz, ktorý sme obdivovali pred prvým ultrazvukom.

Odvtedy sme boli na ďalších troch, zakaždým menej nervózni a viac nadšení. Všetky fotky som si schoval do malej škatuľky uloženej pri kufríku s náradím v mojej dielni. Vždy, keď mám zlý deň, otvorím škatuľku a vezmem ich do ruky. Možno mám veľa dôvodov, prečo ráno nevstať z postele, ale tie čiernobiele výtlačky mi pridávajú jeden k tým vzácnym dôvodom, prečo vstať.

„Je to naozaj krásne," prisvedčím. „Vieš ako sa volá?"

Marley sa ku mne otočí a pokrúti hlavou. Som rád, že som sa na to Austina pýtal.

„Collette," odvetím a usmejem sa, ale len jedným kútikom úst.

„Nádherné meno," skonštatuje a obráti sa späť k obrazu.

„Povedz mi svoje stredné meno," poviem a prezriem si od hlavy po päty, akoby som to dnes neurobil už najmenej stokrát. Otočí sa späť ku mne a pokrúti hlavou.

„Nechceš to počuť," trochu sa červená. Myslel som, že v dnešnej dobe sa už nikto nečervená.

„Nebudeš tomu veriť, ale chcem," nalieham na ňu. Vzdychne, pozrie na zem a povie: „Cassandra."

Neviem, čo sa jej na tom nepáči. Mám rád to meno. Marley Cassandra Paige, opakujem to stále dokola v hlave a mám chuť povedať to nahlas. Usmejem sa a keď Marley Cassandra Paige zdvihne pohľad, vysvetlí si to úplne zle.

„Mám to po babičke, okej?" povie defenzívne a odpije si z vody.

„Nemyslel som to tak," namietnem. „Pokiaľ ťa to poteší, som na tom podstatne horšie."

Prikývne, keďže ústa má plné vody.

„Ronald," poviem a jej reakcia ma skutočne prekvapí. Vyprskne na mňa všetku vodu a začne sa smiať.

„Toto nie," chytí sa za brucho a smeje sa na celé kolo.

„Ja som sa nesmial," poviem, naoko ohromený jej reakciou, hoci som to čakal. Evan mi doteraz píše na narodeninové prianie Ronald Hume a vždy sa na tom smeje.

„Daryl Ronald Hume," povie nahlas, na čo sa znova rozosmeje. Traja ľudia sa k nám otočia a zdvihnú obočie.

„Nechceš to rovno napísať na oblohu?" spýtam sa akože nahnevane, ale vnútri sa smejem s ňou. Je to skutočne vtipné, keď to tak povie.

„Vlastne, keď hovoríš, napísala by som to na oblohu," odvetí a zlomyseľne sa uškrnie.

„Presne to som si myslel," strčím si ruky do vreciek. „Bavíš sa?"
„Narážaš na bavenie sa z tvojho stredného mena alebo na vernisáž?" spýta sa s úsmevom a otočí sa späť k obrazu. Nechápem, prečo sa s Evanom nerozprávajú každý jeden deň. Určite by boli skvelí priatelia.

„Vernisáž."

„Áno, bavím sa," odvetí. „Mám to tu rada."

Viem, pomyslím si. Preto si tu.

„Daj mi vedieť, keď budeš chcieť ísť," poviem a chcem odísť, ale ona ma zastaví.

„Ďakujem," povie a usmeje sa.