8.Kapitola

1.8K 130 20
                                    

,,Mami, mami, povieš mi príbeh, na dobrú noc? Prosím, veľmi pekne prosím!" potiahnem mamičku za rukáv a stiahnem ju naspäť k sebe.

,,No neviem, či si zaslúžiš, srdiečko. Dnes si otecka neposlúchla, keď ti povedal, že čokoládu budeš môcť spapať až po obede, a ty si ju celú zjedla ešte pred obedom."

Hneď sa aj odokryjem a vystrelím na kolená. Tým zaujmem svoju obrannú pozíciu.

,,Ale mami, aj tak som celý obed zjedla. Prosím, prosím, nabudúce ho budem poslúchať, sľubujem."

Mamičke sa s úsmevom rozžiarili aj oči. ,,Tak dobre, ale iba chvíľku."

Nadšením dvakrát zatlieskam, ľahnem si naspäť a prikryjem sa. Mamička si sadne na moju posteľ .

,,Dnes ti poviem príbeh, ktorý si ani odo mňa a ani od otecka ešte nepočula. Bude to niečo nové a strašidelnejšie, keďže máme dnes ten Halloween. Si si istá, že ho chceš počuť?" spýta sa ma s tajomným hlasom.

,,Áno, áno, áno!" nadšená vykríknem.

,,Dobre." povie s úsmevom. ,,Žil raz jeden zlý chlap, ktorého sa všetci navôkol báli. Keď kráčal uprostred mesta plnom ľudí, každý sa mu veľkou okľukou vyhýbal. Vždy mal na hlave hnedý klobúk, ktorý si nasadil tak, aby mu nebolo vidieť do jeho zlovestných očí. Ľudia mohli vidieť len jeho šibalský úsmev popod rovným nosom. Na sebe mal oblečený smoking, každý deň úplne iný, avšak všetky boli v rôznych odtieňoch hnedej."

,,Mami, mami, čo je to smoking?" preruším ju.

Mamička sa na plné líca zasmiala. ,,Pamätáš si, ako som ti ukazovala fotky z mojej a ockovej svadby?"

,,Áno."

,,A pamätáš si, čo mal otecko na tých fotkách oblečené?" spýta sa ma ďalej.

Hneď si spomeniem a plesknem sa dlaňou o moje čelo. ,,Preboha mami, veď to sa volá oblek a nie nejaký smoking."

Tentokrát sa mamička zasmeje nahlas z celého hrdla. ,,Dobre zlatko, tak to budeme volať oblek, dobre?"

,,Dobre. A ako to pokračuje ďalej?" vyzvedám.

,,Takže... ten zlý chlap nosil na sebe každý deň iný oblek. Mal tak veľa peňazí, ktoré vždy ukradol, že si za ne mohol kúpiť čo len chcel. Jedného dňa sa prechádzal po meste, kde sa šantilo veľa detí. Traja chlapci a dve dievčatá sa hrali na schovávačku. Mohli mať presne toľko rokov, ako ty, zlatko. Keď na jedno dievčatko zakričala jej mamička, že už musia ísť domov, dievčatko bolo veľmi neposlušné a nechcelo mamičku počúvať. Už vtedy sa šírili zlé reči o zlom mafiánovi menom Mariposa. Keď sa s dievčatkom nedalo inak dohodnúť, jej mamička sa začala vyhrážať, že na ňu pošle zlého mafiána, ktorý si ju zoberie domov, ak nebude poslúchať. To však nevedela, že ich celý čas pozoruje slávny Don Mariposa."

Prekvapením zhíknem a dlaňou si zakryjem ústa.

,,Don Mariposa nasadil svoj šibalský úsmev a na nič nečakal. Ladne sa rozbehol smerom k malému dievčatku. Akoby to trénoval celé roky. Matka sa ani nestihla rozhliadnuť a zrazu...!"

Z celého hrdla vykríknem.

,,Držal dievčatko na rukách v jeho pevnom stisku! Matka začala kričať, malé dievčatko kričalo ešte hlasnejšie, kopalo, škriabalo, trhalo sa, no nič ho nedokázalo premôcť. Don Mariposa bol tak rýchly a tak prefíkaný, že utiekol pred všetkými rodičmi aj s malou v jeho náručí."

*She wants a revenge*Where stories live. Discover now