4.Kapitola

2.2K 133 29
                                    

Lucy:

Tresk.

Väčší tresk.

Prvý dupot.

Druhý dupot.

Tretí dupot.

Krik.

Otvorím oči. Vidím rozmazane. Trochu si požmolím viečka a pomaly zaostrím zrak. S privretými očami sa zapozerám na neutíchajúceho človeka predo mnou. Opäť sklopím viečka a tentokrát zaostrím svoj sluch. Započujem niečo ako: Ty mrcha malá, a milión výkričníkov v jeho hlase.

Prudko otvorím oči. Vyplašene sa poobzerám po miestnosti a uvedomím si, že pred posteľou stojí Alessandro, celý červený v tvári, s navretými žilami po celom tele a v ruke drží mobilný telefón. Ten mobilný telefón, s ktorým som včera manévrovala... Drží ho displejom smerom ku mne. Vtom sa mi zrýchli dych a okamžite sa nahrniem na chrbát postele. Perinu si pritlačím až k hrudi, pretože veľmi dobre viem, čo toto všetko znamená.

,,Posledná šanca mi povedať, čo to má znamenať, srdiečko." povie mi až mrazivo zúrivým hlasom.

,,A-Aless-"

,,Nezačínaj na mňa opäť s tým koktavým Alessandro, a okamžite mi odpovedz."

Na chvíľu sa naňho zapozerám ako upír na krucifix. Nasucho prehltnem a keď vidím, že sa Alessandro ku mne začína nebezpečne približovať, vysolím zo seba aspoň jednu súvislú vetu.

,,Čo by to malo znamenať?" poviem a tvárim sa, že sa nič nestalo.

Jeho pohľad, zabijacký sťa vrah, sa premení na vražedno-pobavený. Ale predsalen sa v pohybe aspoň zastaví.

,,Čo prosím? Naozaj si sa ma spýtala, čo by to malo znamenať?" a opäť sa dá do pohybu smerom ku mne. Svoje telo natlačím ešte viac na chrbát postele a perinu si pritisnem ešte bližšie k telu, div si nezakrývam tvár. Chcem ho slovami zastaviť, avšak na malý moment zabudnem celý svoj národný jazyk.

,,Mieniš mi odpovedať?!" štekne. Premýšľam, čo mu mám na to povedať. No vieš, celú noc som nespala len preto, aby som sa dostala k tvojmu telefónu a odtiaľ mohla zavolať Jeffovi, lebo sa chcem od teba čo najrýchlejšie dostať... to určite nie. Dokonca predstava o tom, že mu tykám je na zvracanie.

,,Ako myslíš." schmatne moju perinu a prudkým trhnutím ma kúsok odokryje. Preto ju schytím ešte pevnejšie, až mi obelejú hánky.

,,Čo chcete robiť?!" hystericky zarevem.

,,Prestaň tu na mňa vrieskať a pusti tú perinu!" zareve ešte mocnejšie, čo ma donúti zhíknuť a oslabia sa mi ruky.

Moja perina sa ocitne na zemi, Alessandro mi zovrie zápästie a vytiahne ma z izby von. Dole po schodoch šprintuje tak rýchlo, až mám veľký problém udržať rovnováhu a nespadnúť. Alessandro však nezastaví hneď po prvom schodisku na prízemí, ale vedie ma ešte nižšie. Hlbšie do podzemia. Na miesto, ktoré ma doteraz straší v nočných morách.

,,Nie, nie!" vyziapem na plné hrdlo a vyšmyknem sa z jeho zovretia. Alessandro zastaví a pomaly sa ku mne otočí zatiaľ, čo ja od neho cúvam. Dlane mám obranne vztýčené pred sebou, akoby som sa opierala o neviditeľné sklo.

,,Lucille Rose Stoneová," povie pomaly celé moje meno. ,,ty ani len nevieš, ako veľmi riskuješ svoje zdravie, ba dokonca aj život. Povedz mi presne, čo si v noci vyviedla."

*She wants a revenge*Where stories live. Discover now