Heartbeat

♥ 21. kapitola ♥

„Shanti, mohla by si, prosím ťa, skontrolovať, či je všetko v poriadku? O pár minút sa tu staví niekoľko dôležitých sponzorov školy a ja by som bola rada, keby pri prechádzke po stánkoch s riaditeľom nenatrafili na niečo nevhodné."

Shanti prikývla a vyšla z kancelárie zástupkyne. Prebehla von sklenenými dverami priamo na školský dvor. Bol takmer začiatok leta, čo znamenalo deň otvorených dverí školy. Väčšina z tried si pripravila drobné stánky, kde predávali cukrovú vatu, popcorn alebo palacinky. Na rozdiel od vianočnej burzy, sa tentoraz v stánkoch nachádzalo viac maškŕt.

Počasie im dnes prialo, slnko pieklo už od rána a tenká biela blúzka školskej uniformy jej prišla vhod. Prebehla popri stánkoch a rýchlo očami kontrolovala, či nestihne nejaký problém zachytiť skôr, než prepukne naplno. Všetko vyzeralo v poriadku.

„ALEXANDER! Už aj sa vráť!"

Shanti sa zasmiala, keď začula krik zástupkyne ozývajúci sa zo školy. Netušila, čo Alexander zase vyviedol, ale na tom nezáležalo. Podstatné bolo, že teraz mohol pobehovať po ich školskom dvore ešte stále ako študent a nie ako návšteva.

Oliverov otec sa porozprával s riaditeľom a Alex nakoniec skončil s týždňovou pauzou od školy namiesto vylúčenia. Prišiel však o svoje miesto prezidenta školskej rady spolu so Shanti. No netrápilo ho to.

Ďalší zo študentov spísali petíciu a uniformy sa síce úplne nezrušili, ale študenti mali povolené nosiť rôzne doplnky, aby sa tak odlíšili od rovnako oblečenej masy ľudí. Mnoho dievčat teraz nosilo veľké farebné náušnice, či sponky vo vlasoch, chalani vymenili škrtiace kravaty s úzkymi košeľami za tričká s krátkymi rukávmi.

„Shanti, ahoj!"

Obzrela sa a uvidela, ako pomedzi stánky kráča Sam. Svoju starú dobrú teplákovú súpravu vymenil za kraťasy a tričko. Ale jeho úsmev bol stále rovnaký. Ešte stále zamotával hlavy študentkám na škole. Aj teraz Shanti neušlo, ako niektoré z nich otáčajú hlavu za svojou dávno zabudnutou platonickou láskou.

„Ahoj," opätovala mu úsmev.

„Ako sa darí?"

„Dobre," odpovedala. „Ty sa pochváľ. Ešte stále lámeš srdcia študentkám?"

„Snažím sa byť jemný, keď ich odmietam," zavtipkoval. „Kde máš chalanov?"

Pokrútila hlavou. „Oliver je s otcom na služobnej ceste a Alexander zase vyvádza."

„Vidím, že sa tu mnoho vecí nezmenilo," zasmial sa. „Musím už ísť, Shan. Maj sa!" rozlúčil sa s ňou rýchlo. Okolo neho sa totiž zhŕklo pár dievčat, ktoré ho ihneď začali vypočúvať.

Zvrtla sa a pokračovala inšpekciou ďalších stánkov, keď počula dupot rýchlych krokov. Nemusela sa obzerať, aby vedela, že to určite beží Alexander. Prešla na kraj, aby ju nezrazil, no on ju schmatol za ruku a ťahal ju so sebou.

„Alex!" zahromžila. „Prestaň ma zakaždým ťahať do svojich problémov."

„Netvrď mi, že sa ti to nepáči," uškrnul sa.

Utekali spolu až na koniec školského dvora, Alexander dychčal kvôli behu, tričko na jeho hrudi sa vlnilo. Vonku fúkal studený vánok, rozvieval im vlasy a oblečenie. Shanti musela prižmúriť oči, pretože slnko strašne silno svietilo. Vôkol bzučal hmyz prilákaný farebnými stánkami a vôňou cukru. Za sebou počuli zástupkyňu, ktorá viac fučala, než kričala, jej jačanie sa miešalo so smiechom študentov.

„Tak sme tu!" Alexander zastal až keď sa ocitli za telocvičňou, pri plote školy, kde bolo vysadených pár stromov.

„Mal by si si viac vážiť to, že ťa nevyhodili, Alex," povedala mu Shanti vážne.

„Ale prosím ťa. Ten týždeň to snáď už so mnou vydržia."

Plesla mu po pleci a posadila sa do trávy. Vo vzduchu bola vôňa leta, blížiace sa prázdniny a oddych, na ktorý sa tešila. Hoci mala rada školu, zbožňovala túto časť školského roka.

„Nemôžem uveriť, že už končí školský rok," povedala.

„Budeme ti chýbať?" podpichol ju Alex.

„Definitívne," vyplazila sa na neho. „Nebude ma mať kto otravovať."

Zasmial sa a zvalil sa vedľa nej do trávy. Z vrecka na nohaviciach vytiahol novú lízanku a rozbalil ju.

„Neopováž sa ten papierik zahodiť na zem," prižmúrila oči.

„Neboj sa nič," prekrútil lízanku v ústach. „Namiesto toho dám ten obal tebe," povedal a vložil jej papierik do dlane.

Zamračila sa, ale papierik schovala do vrecka. Vyhodí ho neskôr do koša, keď sa vráti. Objala si rukami kolená a zahľadela sa na modrú oblohu. Nebolo na nej ani len obláčika. Bolo zvláštne, ako veľmi šťastná sa cítila, hoci pred Vianocami mala pocit, že je všetkému koniec.

No Vianoce prešli v poriadku, Alex ostal na škole, všetci zmaturovali a väčšinu prijali na vysoké školy. Alex s Oliverom tak spoločne nastúpia na tú istú univerzitu.

„Stále sa ťa chcem spýtať," prehovoril Alex. „Ktorého z nás by si si vybrala? My sme neukončili stávku, len sa rozhodli nechať to na teba. Ale školský rok sa kráti a ty by si sa mala rozhodnúť."

„Ani jedného," odvrkla. „Stavili ste sa o to, kto bude so mnou chodiť ako prvý. A tak som si povedala, že nedám šancu ani jednému."

„Ani svojmu milovanému Renovi?" podpichol ju.

„Ani Renovi," mykla plecom. „Oliver ma istým spôsobom vyľakal. Neverila som tomu, že človek môže mať toľko rozličných tvárí."

„Ani keby som ti povedal, že Renom som bol v skutočnosti ja?"

„Možno keby si prestal konečne rozprávať kraviny, začala by som ťa brať vážne."

„Vieš, že keď ide do tuhého, nikdy neklamem."

„Chceš mi nahovoriť, že si Ren?"

„A prečo nie? Do dreveného domčeka sme chodili obaja. Ale iba jeden z nás vie, že Ren nemá rád uniformy kvôli tomu, že nechce byť označený ako dobytok. A iba jeden z nás vie, prečo si bojovala za uniformy. Kvôli jednote."

Shanti na neho zízala.

„Takže teraz by som si rád prevzal svoju výhru v podobe bozku," vytiahol Alex zo svojich úst lízanku.

„Myslíš si, že teraz sa ti hodím okolo krku?"

„Máš pravdu," poškrabal sa na brade. „Neskákala si od radosti ani keď ti Oliver napísal ľúbostný dopis. Od začiatku sme vedeli, že si iná. Asi by sme mali skúsiť nejaké iné metódy. Ale asi až na jeseň, keď začne náš prvý univerzitný školský rok."

„A možno nie," zasmiala sa Shanti.

Nahla sa k Alexovi a dala mu rýchlu pusu na líce. Kým si šokovaný prstami prechádzal po líci, na ktoré ho pobozkala, vyskočila na nohy a rozbehla sa naspäť k stánkom.

„Pani zástupkyňa!" zajačala. „Alexander je za telocvičňou!"

„Tá malá potvora!" Alex vyskočil z trávy a dal sa na útek.

Rozosmial sa ako blázon, kým utekal pomedzi budovy na školskom pozemku pred zástupkyňou. Bol rád, že doštudoval na tejto škole. Vedel, že dlhuje Shanti poďakovanie zato, že ho donútila zostať na škole, ale vedel, že sa k tomu nikdy neodhodlá. Oveľa radšej ju rozčuľoval.

♥ KONIEC ♥