Heartbeat

♥ 3. kapitola ♥

„Tak toto je momentálne moje kráľovstvo!" ukázal Alex na dvere a potom ich otvoril, aby mohol veľkolepým krokom vojsť dnu.

Boli v školskej zasadačke na poschodí. V miestnosti, kde boli všetky lavice naukladané do písmena „U", aby všetci zasadajúci na seba videli. Zo steny visel projektor, v rohu bola plastová biela tabuľa, vedľa ktorej boli na stole položené fixky a počítač.

„Som na tejto škole štyri roky a nebol som tu ešte ani raz," povedal Oliver.

„Teraz sem môžeš chodiť kedykoľvek sa ti len bude chcieť. Som prezidentom, takže keď sa budem chcieť uliať z hodiny, poviem len, že mám nejaké školské povinnosti a potom si sem prídem pospať. O kúsok nepohodlnejšie než postele pri školskej zdravotníčke, ale tak dokážem zadriemať aj na stole. Keď budeš chcieť prísť, povedz a dám si ťa predvolať. Predvolať... parádne slovo."

Alex sa usadil uprostred a Oliver vedľa neho.

„Ako si pokročil s našim tohtoročným cieľom?" opýtal sa Alexa.

„Perfektne. Hovoril som ti, že to zaberie, keď sa napcháme do tej komory na metly."

„Myslel som, že pri nej to nevyjde. Je tak troška iná, zvláštna. Keď som jej poslal list, začala sa na ňom smiať. Ostatné by z toho boli úplne mimo."

„Musíš byť aktívny pri love," poúčal ho Alex. „Nevravím, že ju máš znásilniť, ale musíš byť pasívne agresívny, chápeš. Ale viem, čo myslíš. Je to o kúsok náročnejšie než s bežnou študentkou tejto školy. Vydieral som ju, aby prestala kandidovať. Povedala, že sa vzdá, ale keď odišla, zistil som, že to neurobila. Síce som mal viac hlasov než ona, ale dali ju ako viceprezidentku. Otravné," vyfúkol a rozhojdal sa na stoličke.

Shanti sedela v riaditeľni. Nebolo potrebné ani opisovať, aká pochmúrna atmosféra tam v tomto momente vládla. Nedokázala pokojne sedieť. Nohou jej neprestajne mykalo a musela sa ovládať, aby nezačala zoškrabávať svetloružový lak, ktorý mala na nechtoch.

„Žartujete. Toto nemôže byť pravda!" vyskočila z kresla a buchla dlaňou po stole.

„Pochop, že ani nás to neteší. Nikto nechcel, aby ten flákač vyhral voľby a stal sa prezidentom školskej rady, ale stalo sa. Výsledok volieb musíme rešpektovať. Je to hlas a vôľa študentov."

„Viem, ale je to jednoducho neprípustné. Ten človek nikdy nebol v školskej rade. Nemá ani len šajnu o tom, čo a ako."

„Preto si tam ty, Shanti," otočila sa k nej zástupkyňa. „Vďaka počtu hlasov si bola zvolená za viceprezidentku. Takže budeš na neho dozerať a postaráš sa o to, aby všetko fungovalo tak ako má."

„Môžete sa spoľahnúť," odpovedala a potom vyšla z riaditeľne.

Nechcela ísť do zasadačky. Nechcela tam vstúpiť a vidieť ten jeho víťazoslávny výraz na ksichte. Mala sto chutí mu jednu vraziť. Ako len niekto taký mohol byť vôbec zvolený? Myslela si, že spolužiaci z jej školy mali aspoň trocha rozumu, ale zrejme nie.

Nadýchla sa a rozrazila dvere na zasadačke. Okrem Alexa tam nebol ešte nikto. Väčšina sa práve chystala domov, pretože vyučovanie sa už dávno skončilo. Pár členov rady sem čoskoro príde, aby mohli mať druhé zasadnutie v tomto školskom roku.

Alexander sa hojdal na stoličke a v ústach prevaľoval ďalšiu okrúhlu lízanku. Mala sto chutí skopnúť mu stoličku a nechať ho vysypať sa na zemi.

Otvoril svoje oči a potom vykúzlil na tvári úsmev. Zovrela päste za chrbtom a podišla bližšie. Bol čas spustiť toto smiešne divadlo.

„Pán prezident," začala. „Čoskoro sa začne zasadnutie školskej rady, takže bude dobré, keby ste sa naň pripravili."