19.časť.

901 64 3
                                    

V tom som pozrela na Davida a naspäť na telefón. Čo takto skombinovať mená mojich kamarátov?

,,Bude sa volať Dannie." usmiala som sa a vzala som si ho na ruky.

,,Dannie?" pozrel na mňa a mierne zdvihol obočie.

,,Áno." prikývla som a usmiala som sa. ,,Dannie." zopakovala som. Pohladkala som mačiatko vo svojich rukách a položila som si ho na nohy. Bolo neskutočne roztomilé.

O niekoľko hodín neskôr.

Vystupujúc z taxíka som hladkala a túlila k sebe malú guľku schovávajúcu sa tesne pri mne. Po schodoch som pomaly vyšla hore a vo vnútri som si vyzula topánky. Odkopla som ich do rohu k ostatným topánkam.

Vošla som do obývačky a sadla som si vedľa Annie, ktorá ma mlčky pozorovala.

,,Ahoj." usmiala som sa, ale pohľad som stále upierala na malú spiacu mačku.

,,Aké meno má?" neodzdravila sa. Zamračila som sa nad tým a podala som jej kocúrika. Vyzliekla som si bundu a zavesila som ju.

,,Volá sa Dannie." usmiala som sa na ňu a našla som mu nádobu, z ktorej by mohol jesť. Zohriala som mu do toho mlieko. Pripravila som mu "záchod" a sadla si naspäť k mojím dvom zlatíčkam.

,,Je dokonalý." vydýchla Annie a dala mu pusu na temeno hlavy.

,,Skoro ako ty." neodpustila som si a pobozkala som Annie. Bozk mi pomaly opätovala a usmiala sa. Pomaly som sa odtiahla a vzala som si Dannieho na ruky. Položila som ho k miske a on začal piť. Znova som si sadla a oprela som sa o Annie, pričom som si hlavu položila na jej rameno. Annie mi jej ruku dala okolo pásu a hladkala ma. Musela som sa usmiať. Tento moment bol ako z filmu.

,,Madison?" prehovorila po chvíli ticha.

,,Áno?" pozrela som sa na ňu a usmiala som sa nad jej očarujúcou krásou.

,,Ideme si lahnúť?" pozrela sa mi do očí.

,,Dobre." prikývla som a vstala som. Vzala som si na ruky Dannieho a šla som s ním do mojej izby. Annie moje kroky následovala. Položila som kocúra na posteľ a vyzliekla som sa. Hneď na to som si však obliekla tričko na spanie.

Uložila som sa do postele a maznala som sa s mačiatkom na mojom bruchu. Po malej chvíli do izby vstúpila Annie. Mala na sebe tielko a pyžamové nohavice. Často v tom spávala. Odhadujem, že to bolo jej obľúbené oblečenie na spanie.

Usmiala sa na mňa a behom sekundy bola vedľa mňa. Užívala som si pohodu a bezpečie, ktoré som najviac cítila u nej. Túlili sme sa k sebe. Samozrejme aj Dannie. Tento kocúr bude ten najlepší spoločník.

,,Mad?" ticho vyšlo z úst Annie.

,,Hm?" neotvárala som oči, iba som ticho vdychovala jej vôňu.

,,Miluješ ho?" stále hovorila rovnako ticho.

,,Koho?" otvorila som oči.

,,Davida." cítila som na sebe jej pohľad.

,,Nie." zakrútila som hlavou, ale stále som ju mala položenú na jej hrudi.

,,Tak koho?" zvedavo sa spýtala.

Zahryzla som si do pery.

,,Niekoho úplne odlišného jemu.."

O niekoľko týždňov neskôr.

Od večera, kedy sa ma Annie spýtala na Davida, stále rozmýšľam, ako jej povedať, že je ona tá osoba, ktorú milujem. Až príliš veľmi milujem.

Annie je tajomná. Neviem čo jej behá v myšlienkach, ale v poslednom čase je veľmi, veľmi mimo. Zaujímalo by ma, na čo myslí. Aj keď na mňa pozerá jej prenikavým pohľadom. V poslednom čase sa na mňa pozerá stále. Páči sa mi jej pozornosť, ale som z toho nervózna. Čo ak potajme plánuje ako ma zabiť? Človek nikdy nevie.

Takmer každý večer, keď sme ležali vedľa seba v posteli na mňa pozerala a jej nežnými prstami putovala po mojom tele. Cítila som sa v bezpečí. Jej pohľady som na sebe cítila veľmi často. Držala ma za ruku a poviem vám, je to najkrásnejší pocit, že všetko, čo ste si kedy želali, vás drží za ruku. Moje pery sa v tých chvíľkach od šťastia zdvíhajú a nechcú klesnúť. Jej objatia ma naplňujú, ale zároveň ma trestajú. Nemám istotu, že je len moja. Nemám istotu, že ma miluje, ale mám nádej.
Mám nádej, že ma láska mojich snov miluje rovnako ako ja ju.

Ahojte! Viem, že je táto časť až prikrátka, ale cez víkend vám plánujem napísať ďalšiu. S tým, že to bude epilóg.
Prosím vás, aby ste mi túto časť okomentovali, ak chcete prekvapenie^^ Podľa tých komentárov aj napíšem koniec. Nie som rozhodnutá, ako sa to skončí, takže osud tejto poviedky je momentálne vo vašich rukách.
Ďakujem <3

Kamarátky s výhodamiWhere stories live. Discover now