14.časť.

1K 68 0
                                    

,, ...Veľmi ťa ľúbim." po líci mi stiekla slza a dopadla na naše ruky. V tom moju ruku jemne stisla. Pozrela som na jej tvár a znova na naše ruky.

,,M-mami?"

Pohľad Petra (otec Madison)

Bol som na jednom dôležitom rokovaní, keď v tom zazvonil môj telefón, na ktorý mala číslo len moja rodina a priatelia. Ospravedlnil som sa, vytiahol som mobil z vrecka a už som sa chystal to vypnúť, ale keď som si všimol meno volajúceho, moje srdce poskočilo. Odišiel som na chodbu a zdvihol som to.

,,Madison!" s radosťou som povedal.

,,Ahoj oci!" z jej hlasu som počul, že je šťastná.

,,Ako sa máš? Chýbaš mi, srdiečko." položil som si ruku na srdce, ktoré bilo stále veľmi rýchlo.

,,Mám sa skvele oci, najmä v tejto chvíli. Mám pre teba skvelú správu. Za aký čas môžeš prísť?" na jej hlase som cítil, že sa usmieva. Som šťastný, že počujem moje dievčatko a ešte šťastnejším ms robí to, že je šťastná ona.

,,Mám poradu..," povzdychol som si, ,,takže tak za hodinu?" prešiel som si po mojej holej hlave, na ktorej kedysi boli plavé dlhé vlasy. V tom čase ako som sa spoznal z Lauren. Vtedy som mal ešte svaly. Teraz mám miesto nich dosť veľké brucho a vlasy? Tým sa zachcelo opustiť ma.

,,Dobre, počkaj na mňa pred tou kaviarňou, do ktorej sme zvykli chodievať, áno?" prikývol som, aj napriek tomu, že ma nevidí.

,,Áno..Ľúbim ťa. Ahoj." rozlúčil som sa a hovor som zrušil. Vošiel som naspäť do zasadacej miestnosti. Ospravedlňujúco som sa na všetkých pozrel a ďalej som počúval.

Pohľad Madison

,,M-mami?"

Moja ruka bola znovu jemne stisnutá. Stlačením tlačidla som privolala doktora a stále som Lauren pozorovala. Do miestnosti sebavedomo vstúpil nejaký chlapík o niečo vyšší než som ja. Mohol mať tak okolo 30. Na sebe mal biely doktorský plášť a v ruke bordovú dosku s papiermi. Na nose mu sedeli čierne okuliare, ktoré si napravil a pozrel sa na mňa. Bol to fešák.

,,Čo sa deje?" prehovoril hlbokým hlasom a premeral si ma pohľadom.

,,O-ona mi stisla ruku." zašepkala som a pohladkala som ju prstom.

,,A ste si istá, že sa vám to nezdalo?" pozdvihol obočie.

,,Keby som si tým nebola istá tak vás sem nezavolám." nepríjemne som odvetila a znovu som to zacítila. Pozrela som na jej tvár. Vydala zvlášny zvuk, akoby niečo chcela povedať. V tom priletel doktor k posteli.

,,Preberá sa!" radostne som zvýskla. Jej oči sa od seba pomaly-skutočne pomaly-odlepili a žmurkla. Nemohla som uveriť vlastným očiam.

,,Mami." zašepkala som. Lauren zakňučala.

Doktor niečo robil a hovoril jej niečo. Musela som na chvíľu výjsť von. Zavolala som ockovi. Bola som šťastím bez seba.

,,Madison!" z jeho hlasu bolo počuť, že je rád, že mu volám. Musím uznať, že som ho dlho nepočula a jeho hlas mi chýbal. Keby len jeho hlas.. on celý. Je to ten najúžasnejší otec na svete.

,,Ahoj oci!" pozravila som sa mu.

,,Ako sa máš? Chýbaš mi, srdiečko." bolo počuť, že to myslí vážne.

,,Mám sa skvele oci, najmä v tejto chvíli. Mám pre teba skvelú správu. Za aký čas môžeš prísť?" pozrela som sa na hodinky na mojej ruke.

,,Mám poradu..," povzdychol si, ,,takže tak za hodinu?" navrhol.

,,Dobre, počkaj na mňa pred tou kaviarňou, do ktorej sme zvykli chodievať, áno?" prehrabla som si vlasy a pozrela som na dvere, z ktorých vychádzal pán D. (D ako doktor. Ani neviem ako ma to napadlo.)

,,Áno..Ľúbim ťa. Ahoj." rýchlo sme sa rozlúčili a šla som za ním.

,,Tak čo?" pozrela som naňho.

,,Všetko až na tú haváriu si pamätá." pozeral na mňa jeho prenikavo zelenými očami. Bolo mi to nepríjemné. ,,Nuž teraz si musí oddýchnuť. Chcel by som vás poprosiť, aby ste sa rozlúčili a odišli. Dnes jej musíme urobiť ešte pár vyšetrení. Potrebuje nabrať energiu. Tie dva roky spánku jej zjavne nestačili." zavtipkoval, no mne to vtipné rozhodne neprišlo.

Obišla som ho a potichu som vošla dnu. Jej hnedé oči na mňa spadli a opierali sa o mňa kým som neprišla čo najbližšie. V tom sa jej ruky zdvihli a roztvorila náruč, do ktorej som sa s najväčšou radosťou privinula a zavrela som oči.

,,Tak strašne veľmi si mi chýbala, mami." povedala som a objala som ju.

,,To ty mne tiež, dievčatko moje. Si tak nádherná." dala mi pusu na čelo.

,,Lauren, musím ti toho toľko povedať." pozrela som sa na ňu.

,,Tak hovor." vydýchla a napravila si prístroje v nose, ktoré jej pomáhali dýchať.

,,Teraz musím ísť. Doktor mi dovolil len sa rozlúčiť, musíš si oddýchnuť." usmejem sa. ,,Zajtra prídem aj s ockom a keď bude vhodná situácia, všetko ti poviem." pohladkala som ju.

,,Si tehotná?" pozrela sa na mňa.

,,Nie." musela som sa zasmiať. Dala som jej pusu kútik úst a postavila som sa. ,,Ahoj, mami." zašepkala som a odišla som.

Šla som pred kaviareň, kde sme chodili kým som bola ešte malá. Mám na toto miesto krásne spomienky. V diaľke už vidím kráčať ocka s kufríkom v ruke. Bez vlasov ho nejde ani spoznať, vyzerá fakt zvláštne.

,,Ahoj." šťastne ho objímem.

,,Ahoj, srdiečko." dá mi pusu na čelo. Tam, kde mi ju dala aj mama. Široko sa usmejem.

,,Poďme dnu." prehovorím po pár sekundách a vôjdem do kaviarne. Takmer nič sa tu nezmenilo. Sadnem si do rohu, kde sme stále sedávali a vyzlečiem si kabát. Ocko zopakuje za mnou.

,,Tak čo je tá dobrá správa?" usmeje sa a pozriem sa do jeho prenikavých modrých očí.

Z hlboka som sa nadýchla. ,,Mamka sa prebrala." s úsmevom na perách som vydýchla a sledovala jeho reakciu. Bol šťastný.

,,Bože! Vďaka!" široko sa usmeje a objíme ma. ,,Ani nevieš koľko som sa modlil, aby prišiel tento deň a ono sa stalo." zakryje si ústa rukou.

Rozprávali sme sa o tom a objednali sme si kávu a koláčiky. Ocko si objedal jeho najobľúbenejší. S Lauren a Vall sme mu ho stále piekli. Miloval ho. Stále nám to chválil.

,,Kde si nechal vlasy?" zasmiala som sa.

,,Opustili ma." zatváril sa smutne, ale hneď na to sa zasmial. ,,Berme to pozitívne. Aspoň nemíňam peniaze na šampóny a hrebene." zasmial sa.

,,A oci?" na konci som viac zdvihla hlas.

,,Áno?" odkrojil si z koláča a na lyžičke si to dal do úst.

,,Máš na to aspoň prachovku?" nemohla som si to odpustiť. Po tejto otázke sme sa spolu začali smiať. To dosť nahlas.

Ahoj! Chcem sa vám ospravedlniť, že v tejto časti nie je Annie. Snáď ju do tej budúcej dám, ale vo väčšine nasledujúcich častí bude najmä Madison a jej rodina, s ktorou sa budete môcť bližšie spoznať.
Ďakujem za prečítania, votes a komentáre<3

Kamarátky s výhodamiWhere stories live. Discover now